Tretie dejstvo - pokračovanie
Pani Tarletonová vojde uponáhľane dverami predsiene.
Pani Tarletonová (na schodoch): Niečo sa prihodilo, John? Opatrovateľka hovorila, že si ma asi pred štvrťhodinou volal. A tvoj hlas vraj znel, akoby ti bolo nevoľno. (Prejde medzi Tarletona a cudzinca.) Stalo sa niečo?
Tarleton: To je syn môjho dávneho priateľa. Pán - ehm - pán - Strelec. (Mužovi, ktorý neohrabane povstane.) Moja žena.
Pani Tarletonová: Dobrý večer.
Strelec: Eh! - (Je taký nervózny, že nemôže prehovoriť. Motavo sa ukloni.)
Bentley nazrie dverami pavilónu; je mrzutý a príliš zaujatý vlastnými starosťami, preto nikomu z prítomných nevenuje pozornosť.
Bentley: Nevidel niekto Hypatiu? Sľúbila mi, že si so mnou vyjde, ale nikde ju nemôžem nájsť. A kde je Joey?
Strelec (neovláda strednú cestu medzi poddajnosťou a násilím a útočne vybuchne): Môžem vám prezradiť, kde je Hypatia. Môžem prezradiť, kde je Joey. A hovorím, že je to podlosť a škandál! Keby ľudia len tušili, čo sa tu v tomto takzvanom počestnom dome deje, veru by tomu urobili šlus. Taká je morálka našej chvályhodnej vrstvy kapitalistov! Toto je tá vaša ničomná buržoázia! Toto! -
Pani Tarletonová: Ako sa opovažujete hovoriť takýmto štýlom v spoločnosti? Toto nestrpím!
Tarleton: Nehnevaj sa, holúbätko. To nie je zlý štýl reči, je to len Socializmus.
Pani Tarletonová: Tak vo svojom dome nestrpím Socializmus.
Parleton (Strelcovi): Počuli ste, čo povedala pani Tarletonová. Nuž a v tomto dome robí každý, čo ona rozkáže, alebo dom opustí.
Strelec: Hádam nemyslíte, že by som tu zostal? Myslíte, že by som dýchal túto nečistú atmosféru len okamih dlhšie ako je nevyhnutné?
Bentley (vbehne medzi Linu a Strelca): Ale čo ste mysleli tou poznámkou o slečne Tarletonovej a Mr. Percivalovi, vy daromný ničomník?
Strelec (Tarletonovi): Á, Hypatia je vaša dcéra? A Joey je Mr. Percival, že? Zrejme tiež jeden z vašej bandy. Jeden z tej apartnej zbierky! Jeden z bandy hráčov bridžu, osemdesiatkoňových motoristov, nedeľných výletníkov! Jeden z tých vydriduchov, pre ktorých otročím? Hoc aj tak je v tom Joeym viac slušnosti ako vo vašej dcére. Ženy sú najhoršie. Keby som všetko nevidel na vlastné oči, nikdy by som tomu neveril! Ale veď to nepotrvá večne. Vidím písmo na stene! Rím padol, padol Babylon, a aj na Hindhead dôjde!
Pani Tarletonová (naivne hľadá na stene písmo): O čom to vlastne hovoríte, mladý muž?
Strelec: Dobre ja viem, o čom hovorím. Vliezol som do tohto tureckého kúpeľa ako chlapec, a vyliezol z neho ako muž.
Pani Tarletonová: Pane na nebi, on sa zbláznil. (Line.) Čo ho John donútil, aby sa vypotil v tureckom parnom kúpeli?
Lina: Pochybujem. Parný kúpeľ by mu aj tak nepomohol; mal by skôr trochu pribrať na váhe. Nemám vôbec poňatia, o čo tu ide. Keď som prišla, pokúšal sa zastreliť Mr. Tarletona.
Pani Tarletonová (s výkrikom): Ó, a stavila by som sa, že mu k tomu ešte John dodával odvahu! Bunny, choďte pre políciu! (Strelcovi.) Veď vás ja naučím, vkradnúť sa do môjho domu a zastreliť môjho muža!
Strelec: Vy naučíte mňa! Nikdy som sa nikomu o slobodu neprosil. Naopak, hanbím sa za svoju slobodu. Ženy - krásne dámy vznešeného rodu - idú do žalárov pre svoje presvedčenie. Študentky v Rusku napríklad - dávajú sa vešať, dávajú sa radšej rozšľahať knutou na kusy, alebo hnať sibírskym snehom, než by kludne a krotko prizerali, ako sa svet kvôli miliónom utlačovateľov mení na peklo! A keby ste vy všetci, ako ste tu, neboli zbabelci a lenivé tchory, trpeli by ste s nimi, a nenapchávali sa na účet chudoby!
Pani Tarletonová (veľmi namrzene): Počul kto kedy také nezmysly?! Bunny, choďte, nech pošle záhradník pre políciu.
Strelec: Pôjdem s ním. Sám sa vydám polícii. Oznámim všetko, čo som tu videl, bez ohľadu, aké dôsledky z toho vzídu pre mňa, úbožiaka.
Tarleton: Stojte! Bunny, nehýbte sa z miesta. Holúbätko, ešte si nikdy nemala v dome políciu! Keby si bola mala, iste by si toľko neponáhľala, aby si ju tu mala zas. A teraz, mladý muž, nechajte tie žvásty, a povedzte nám stručne, ako len viete, čo ste tu vlastne videli?
Strelec: To vám nemôžem v prítomnosti týchto dám povedať.
Pani Tarletonová: Ste unavujúci. Akoby niekoho z nás tu mohlo to, čo ste videli, pobúriť. Mňa, napríklad, vydatú dámu, ktorá by mohla byť vašou matkou. (Line.) Som presvedčená, že ani vy nie ste proti, ak dovolíte, aby som to tak povedala.
Tarleton: Von s tým! Čo ste videli?
Strelec: Videl som vašu dcéru, na vlastné oči - eh, čo na tom záleží, čo som videl.
Bentley (rozčúlený skoro plače): Mizerný ničomník! Požiadam Joeyho, aby vám namlátil, čo sa do vás -
Tarleton: Týmto to nemôže skončiť. Čo ste videli vyvádzať moju dcéru?
Strelec: A veď, čoby napokon nevyvádzala? A ruskí študenti to robia tiež. Ženy majú byť slobodné ako muži. Som blázon. Tak ma osprostila tá vaša meštiacka morálka, že som sa nechal šokovať praktizovaním mojich vlastných revolucionárskych princípov. Ak má toho muža rada, prečo by mu to nemala povedať?
Pani Tarletonová: Čudujem sa, John, že dovoľuješ, aby takto hovoril pred všetkými. (Trochu ostro k Line.) Nechceli by ste sa láskavo na niekoľko minút vzdialiť do salóna, slečna Šipanoska?
Lina: Bola by som sa už dávno vzdialila, pani Tarletonová, ak by tu bol niekto, kto by chránil Mr. Tarletona a toho mladého gentlemana.
Tarleton: Máte pravdu, slečna Lina. Musíte zostať. Ešte ráno by som si bol trúfol tohto mladíka tu zvládnuť, ale ako ste ma prehnali cvičením, radšej by som zomrel, ako nejakému mužovi čo len potriasol rukou, nehovorím o bitke s ním!
Strelec: Je to tu všetko aj tak zamotané! Muži zženštilí, ženy bez pohlavia!
Tarleton: Nezačínajte zas, chlapče. Nechajte si to pre Trafalgarské námestie.
Hypatiin hlas zo záhrady: Nie, nie! (Zarazí sa v polosmiechu, poloplači; vidno, ako beží záhradou horlivo prensledovaná Percivalom. Hneď nato sa objaví znovu a vbehne do pavilónu. Keď vidí, že je tu celá spoločnosť aj s cudzincom, zastane. Vzápätí za ňou bezstarostne vbehne Percival a chytí ju skôr, než zbadá, že nie sú sami. Zmätený ju hneď pustí z objatia.
Mŕtve ticho. Všetci sú vyľakaní a nechú sa na seba pozrieť. Len pani Tarletonová sa zahľadí prísne na Hypatiu. Hypatia sa prvá spamätá.)
Hypatia: Prepáčte, že som sem tak vbehla. Mr. Percival ma prenasleduje sem dolu z kopca.
Strelec: A kto prenasledoval jeho hore na kopec? Nehanbite sa a vyklopte pravdu.
Tarleton: Počujte, Strelec, nechceli by ste ísť na štrnásť dní do Paríža? Výdavky zaplatím.
Hypatia: Čo to má znamenať?
Strelec: Tu v tomto tureckom kúpeli sedel nemý svedok.
Tarleton: Našiel som ho tu skrytého v kúpeli. Všetko, čo sa tu dialo a hovorilo videl a počul. Teraz vieš, čo to znamená.
Percival (vážne sa priblíži ku Strelcovi v hlbokej, ale zdržanlivej nevôli): Znamená to hádam, že sa opovažujete rozširovať nehanebné a úbohé klamstvo, akoby sa táto dáma v mojej prítomnosti nejako neprístojne správala?
Strelec (zbledne): Veď viete, čo som videl a počul.
Hypatia so zábleskom triumfu v očiach nepozorovane vkĺzne do hojdačky a ľahko sa pohupuje. Inak bez pohybu pozoruje Percivala a Strelca.
Percival: Netreba, dúfam, aby som vás všetkých uisťoval, že na celej tej úbohej klebete nie je slovo pravdy, nič ani za mak podstatné, a že žiadny muž, čo by mal za chlp slušnosti, by nemohol niečo také urobiť, keby aj bol sám taký hlupák, že by tomu veril. Správanie slečny Tarletonovej bolo - od chvíle, kedy sa mi dostalo cti ju poznať, aj keď to je zbytočné dokazovať - v každom ohľade úplne bezchybné. (Strelcovi.) Pokiaľ ide o vás, sir, bude nutné, aby ste ma hneď nasledovali; mám s vami nejaké vybavovanie, ktoré nemôžem skončiť v prítomnosti pani Tarletonovej a v jej dome.
Strelec (bolestne ustrašený): Prečo by som vás mal nasledovať?
Percival: Lebo na tom trvám.
Strelec: Nedám sa vami zastrašiť! (Percival proti nemu hrozivo postúpi.) Polícia! (Snaží sa uniknúť, ale Percival ho zadrží.) Nechajte ma odísť! Počujete? Akým právom sa ma dotýkate?
Tarleton: Nech len ide, Mr. Percival! Len nech ide.
Percival: Nie skôr, pokiaľ neodvolá a čo najpokornejšie nepoprosí o prepáčenie všetkých tých ohavných lží, ktoré povedal. To nech sa stane hneď už aj, alebo nech sa bráni, ak je schopný, proti najväčšiemu výprasku, aký len môže odo mňa vyfasovať! (Pustí síce Strelca, ale hrozivo sa proti nemu postaví.) Tak si vyberte, čo chcete?
Strelec: Buďte predsa ku mne spravodlivý. Trčte mesiac od deviatej do šiestej za kancelárskym pultom, a mne doprajte svoje obedy, svoje športy a svoje boxerské cvičenia a zmlátim vás, ani sa nenadejete! Veď viete, že som neborák, inak by ste sa mi neodvážili takto vyhrážať.
Percival: To ste mali zvážiť predtým, než ste napadli dámu hanebným ohováraním. Čakám vaše rozhodnutie a pripomínam, že mám trochu narýchlo, prosím.
Strelec: Veď som o tejto dáme nikdy nič zlé nevyslovil!
Pani Tarletonová: Ó, tu ho počujte!
Tarleton: Klamár!
Hypatia: Ha!
Bentley: Ba nevravte! Nevravte!
Percival: Dobre, ale dáte nám to písomne, ak nič nenamietate. (Ukazuje k písaciemu stolu.) Sadnite a vezmite si do ruky pero! (Strelec sa chvíľu nerozhodne obzerá, potom si sadne.) Teraz píšte: "Ja - no a vaše meno -
Strelec (márne sa pokúša): Nemôžem. Trasie sa mi príliš ruka. Vidíte predsa - nie je to nanič, robím, čo môžem. Nejde to.
Percival: Mr. Summerhays to napíše. Vy to len podpíšete.
Bentley (drzo Strelcovi): Vstaňte! (Strelec poslúchne a Bentley ho odstrčí bokom k Percivalovi a sadne si na jeho miesto pripravený písať.)
Percival: Ako sa voláte?
Strelec: John Brown.
Tarleton: Ale choďte. Choďte! Prečo nie Horace Smith, alebo Algernon Robinson?
Strelec (nepokojne): Volám sa John Brown. Uisťujem vás, že sú ľudia, čo sa volajú John Brown. Čo môžem za to, že mám také všedné meno?
Bentley: Ukážte nám nejaký list, čo vám patrí!
Strelec: Ako by som mohol? Čože mi niekto píše? Som len kancelársky pisár. Ale môžem vám ukázať J. B. na svojom kapesníku. (Vytiahne z vrecka nie práve čistú šatku.)
Bentley (s hnusom): Schovajte to! Zotrváme pri Johnovi Brownovi.
Percival: Kde bývate?
Strelec: Chesterfield Parade 4, Kentish Town, Severozápad.
Percival (diktuje): Ja, John Brown z Chesterfield Parade 4, Kentish Town, týmto dobrovoľne doznávam, že som dňa 31. mája roku 1909 - (Tarletonovi.) Čo vlastne ten človek vykonal?
Tarleton (diktuje): - "bez dovolenia vstúpil na pozemky Johna Tarletona v Hindheade, nezákonne sa votrel do jeho domu a tajne sa schoval v prenosnom zariadení parného kúpeľa" -
Bentley: Pomaly, priateľu, len pomaly. Počkať chvílinku - parného kúpeľa - áno?
Tarleton (pokračuje): - "s revolverom v ruke, ktorým som ohrozoval život spomenutého Johna Tarletona."
Pani Tarletonová: Ó, John! Mohol si byť zabitý!
Tarleton: "Bolo mi v tom zabránené len včasným zakročením slávnej Liny Szczepanowskej."
Pani Tarletonová: Ako? Je slávna! (Ospravedlňujúco.) Nikdy sa mi nezdalo -
Bentley: Počkajte, veľmi ľutujem, ale neviem, ako napísať Šepanošska.
Percival: Mám za to, že S-z-c-z- (Lina mu podá svoju vizitku.) Ďakujem. (Položí ju na pijavý papier pred Bentleyho.)
Bentley: Ďakujem vrelo. (Napíše meno.)
Tarleton (Percivalovi): Teraz je rad na vás.
Percival (diktuje): "Ďalej doznávam, že som sa prehrešil vyslovením hanebného osočenia slečny Hypatie Tarletonovej, hoci nebolo ničím podložené."
Pokiaľ Bentley píše, významné ticho.
Bentley: - "podložené."
Percival: "Čo najpokornejšie prosím dámu aj jej rodinu za prepáčenie svojho hanebného konania."
(Vyčkáva, kým to Bentley napíše.)
Bentley: - "konania"?
Percival: - "sľubujem Mr. Tarletonovi, že tie klebety už nebudem opakovať, že sa polepším."
Bentley: - "polepším"?
Percival: - "a urobím všetko, čo je v mojej moci, aby som sa ukázal byť hodný jeho láskavosti, poskytujúcej mi novú príležitosť."
Bentley: - "novú príležitosť"?
Percival: - "ktorá ma zachránila pred vydaním zvrchovane zaslúženému trestu."
Bentley: - "zaslúženému trestu."
Percival (Hypatii.): Ste s tým spokojná, slečna Tarletonová?
Hypatia: Áno, to mu bude poučením, aby nabudúce neroztrusoval lži!
Bentley (vstane, podá Strelcovi pero a ustúpi): Myslíte, že mu to bude poučením, aby nabudúce roztrusoval len rýdzu pravdu?
Tarleton: Hm, je to tak, Patsy?
Percival: Prosím podpísať! (Strelec beznádejne sadne a namočí pero do kalamára.) Dúfam, že slová, ktoré podpisujete, nie sú len formalita, a že ľútosť, ktorú týmito slovami vyjadrujete, tiež naozaj cítite.
Pavilónovými dverami vstupuje lord Summerhays a Johnny.
Pani Tarletonová: Počkajte, prosím, Mr. Percival. Myslím, že vzhľadom k Hypatii by sa mal aj lord Summerhays o všetkom dozvedieť.
Lord Summerhays nechápe, o čo vlastne ide, pristúpi medzi Percivala a Linu. Johnny si stane vedľa Hypatie.
Percival: Zaiste!
Tarleton (nepokojne): Radím vám, skončite všetko čo najrýchlejšie! Už nech je to preč!
Pani Tarletonová: Hypatiina dobrá povesť musí byť očistená ako sa patrí.
Tarleton: Radšej to nechaj, holúbätko. Veľakrát stačí k očisteniu dobrej povesti opatrné oprášenie, ale drhnutie neznesie! Patsy z toho vykĺzla veľmi dobre. Čo ešte teda?
Percival: Mr. Tarleton, buď sme už povedali priveľa, alebo sme stále nepovedali všetko. Lord Summerhays, chcete láskavo vziať na vedomie vyhlásenie, ktoré podpísal tento muž?
Strelec: Ešte som nepodpísal. Mám to teraz podpísať?
Percival: Samozrejme. (Strelec, teraz úplne neschopný konať niečo z vlastného podnetu, podpíše.) Teraz vstaňte a prečítajte vyhlásenie tomuto gentlemanovi! (Strelec urobí neurčitý pohyb a hlúpo sa rozhliadne. Percival veliteľsky dodá): No, bude to prosím!
Strelec (úzkostlivo vstane a hlasom sotva počuteľným ako chorý človek, predčíta): "Ja, John Brown z Chesterfield Parade 4, Kentish Town, týmto dobrovoľne priznávam, že som dňa 31. mája roku 1909 bez dovolenia vstúpil na pozemky Johna Tarletona v Hindheade, nezákonne sa votrel do jeho domu a tajne sa schoval v prenosnom tureckom kúpeli s revolverom v ruke, ktorým som ohrozoval život spomenutého Johna Tarletona. Bolo mi v tom zabránené len včasným zakročením slávnej Liny Š - cz - že - zepanowskej. Ďalej priznávam, že som sa prehrešil vyslovením hanebného osočenia slečny Hypatie Tarletonovej, hoci nebolo ničím podložené. Čo najpokornejšie prosím dámu aj jej rodinu o prepáčenie svojho hanebného konania, sľubujem Mr. Tarletonovi, že tieto hanebné klebety už nebuem opakovať, že sa polepším a urobím všetko, čo je v mojej moci, aby som sa ukázal byť hodný jeho láskavosti, poskytujúcej mi novú príležitosť, ktorá ma zachránila pred vydaním zvrchovane zaslúženému trestu."
Krátka bolestná prestávka.
Percival: Zdá sa vám to dostatočné, lord Summerhays?
Lord Summerhays: Ó, celkom. Celkom dostatočné.
Percival: Lord Summerhays by zrejme rád počul aj od vás, slečna Tarletonová, či ste spokojná.
Hypatia (vstane z hojdačky a podíde medzi lorda Summerhaysa a Percivala): Uznávam, že ste konali ako dokonalý gentleman, Mr. Percival.
Percival (ukloní sa Hypatii, potom sa s chladným pohŕdaním obráti ku Strelcovi, ktorý tu bezmocne stojí): Nechceme vás dlhšie zdržiavať. (Strelec sa neisto obráti k pavilónu.)
Johnny (s nie práve jemnou výbojnosťou ukazuje k pavilónu): Tadiaľ! Záhradník vám ukáže, kadiaľ sa dostanete na cestu. Voľte najkratšiu cestu!
Strelec (zmätený a zničený, nevie ani ako sa z miestnosti dostať): Áno, sir. Ale ja - (Prosebne sa obráti k Tarletonovi.) Smel by som snáď poprosiť o vrátenie matkiných fotiek?
Pani Tarletonová zbystrí sluch.
Tarleton: Eh? Čože? Ach, pravda, vaše fotografie, áno, vezmite si ich.
Strelec vezme zo stola fotky a plíži sa z izby, keď naraz pani Tarletonová zdvihne ruku a zarazí ho.
Pani Tarletonová: Čo je toto, John? Čo si robil s fotkami jeho matky?
Tarleton: Nič, vôbec nič, holúbätko. To si nevšímaj, všetko je v poriadku.
Pani Tarletonová (vytrhne fotky zo Strelcových kolísavých prstov, pozrie na ne a okamžite spozná, kto je na nich): Lucy Titmusová! Ó, John, John!
Tarleton (Strelcovi pochmúrne): Mladý muž, ste síce blázon, ale teraz ste práve celej tej komédii majstrovsky nasadili korunu. Vedel som, že to urobíte. (Ostatným.) Hovoril som vám, aby ste to skoncovali čo najrýchlejšie. Neposlúchli ste, teraz musíte niesť následky - či skôr odnesiem si ich vlastne ja.
Pani Tarletonová: Ste Luciiným synom?
Strelec: Som.
Pani Tarletonová: Prečo ste teda neprišli ku mne? Ja som predsa nikdy vašu matku neodmietla, keď sa vo svojich problémoch na mňa obrátila. Nevedeli ste o tom?
Strelec: Nevedel. Nikdy sa mi s ničím nezverila.
Tarleton: Ako by sa mohla vám, svojmu vlastnému synovi, s niečím zverovať? Vidíte, Summerhays, plachosť, ostýchavosť! Rodičia a deti. Ostýchavosť! (Sadne si k rohu písacieho stola pri bufete ako muž pripravený na všetko, čo preňho skrýva budúcnosť.)
Pani Tarletonová: Teda ako ste na to prišli?
Strelec: Z matkiných písomností po jej smrti.
Pani Tarletonová (vyľakaná): Lucy je mŕtva? A ja som o tom nemala potuchy! (Nežne.) A vy, úbohá sirota, ste tu boli takto uctený! A nikoho tu, kto by sa vás bol zastal. Roztrhajte ten blbý zdrap, dieťa, posaďte sa a buďte mojim priateľom!
Naraz všetci:
Johnny: Eh, mama, to je všetko veľmi pekné, ale vieš -
Percival: Dovoľte, pani Tarletonová, aby som vás upozornil, že -
Bentley: Hádam nemienite po tom všetkom, čo povedal -
Hypatia: Ó, mama, prosím, to je naozaj -
Pani Tarletonová: Nechceli by ste láskavo hovoriť jeden po druhom?
Ticho.
Percival (tónom aj štýlom dokonalého gentlemana): Dovolíte, pani Tarletonová, aby som vám pripomenul, že tento muž vyriekol najvážnejšie a najzneucťujúcejšie klebety týkajúce sa slečny Tarletonovej a mňa?
Pani Tarletonová: Neverím ani slovo z toho! Ak trčal ten úbohý chlapec v kúpeli, kto iný ako on má väčšie právo hovoriť o tom, čo sa tu dialo? Hanbi sa, Patsy, a vy tiež, Mr. Percival, lebo ste ho povzbudzovali.
Hypatia sa uchýli do pavilónu vymieňajúc si s Johnnym posunky. Obaja poznajú matku. Hypatia sa bezostychu teší z Percivalovej znenazdalej porážky.
Percival (lapá dych): Pani Tarletonová, zaručujem sa svojou cťou -
Pani Tarletonová: Ách, neodvolávajte sa na seba ani na svoju česť! Máte ma za blázna? Divím sa, ako sa len môžete tomu mladíkovi pozerať do tváre, keď ste ho najprv postrašili, a potom donútili k podpísaniu tých ošemetných klamstiev! A viete veľmi dobre, že aj keď ste v mojom dome hosťom ledva pol hodinu, predsa ste si po celú tú dobu všímali výhradne len moju dcéru. Fuj, hanbite sa!
Percival: Lord Summerhays, odvolávam sa na vás. Konal som správne, či nekonal?
Lord Summerhays: Konali ste, ako ste jedine konať mohli, Mr. Percival. Ale úspech správnosti závisí od dôsledného prevedenia úlohy všetkými zúčastnenými. Osamotený výkon ju znemožňuje.
Z hry Misalliance (1909-1910) autor George Bernard Shaw
Mesaliance preložil do češtiny Karel Mušek
V r. 1919 vydalo Zátiší, knihy srdce i ducha
Fotky z predstavenie South Coast Repertory, režisér Martin Benson
Komentáre