Druhé dejstvo
Sú vyrušení rozčúleným pokrikom doliehajúcim sem zo záhrady.
Hypatia: Papa! Mami! Poďte von rýchlo, ako môžete. Rýchle. Rýchle.
Bentley: Helou, pane! Vyjdite. Lietadlo. Pozrite, pozrite.
Tarleton (vyskočí): Lietadlo! Povedal lietadlo?
Lord Summerhays: Lietadlo!
Po sklenenej stene pavilónu sa rozloží tieň a niekoľko rozbitých sklenených tabuliek zarinčí po podlahe. Tarleton a lord bežia pavilónom do záhrady.
Hypatia: Dávajte pozor. Pozor na komín.
Bentley: Poďte na túto stranu: znáša sa práve tam, kde stojíte.
Tarleton: Haló! Kam sa do čerta valíte? Veď mi odnesiete strechu.
Lord Summerson: Nemá stroj pod kontrolou.
Pani Tarletonová: Pozri, pozri, Hypatia. Sú tam dvaja ľudia.
Bentley: Vybrali to. Dobre odkormidloval!
Tarleton: Áno; ale ženú sa rovno do skleníka!
Lord Summerhays: Pozor na sklo.
Pani Tarletonová: Rozbijú všetko sklo. Pošliapu všetko hrozno.
Bentley: Pozor kam idete. Vyhne sa. Nie - už sú dole.
Strašné rinčanie rozbitého skla. Výkrik všetkých prítomných.
Pani Tarletonová: Ach, sú zabití? John, sú mŕtvi?
Lord Summerhays: Ste zranení? Nejaká zlomenina? Môžete vstať?
Hypatia: Ó, musíte byť zranení. Ste si istí? Donesiem vám vodu? Či trochu vína?
Tarleton: Ste v poriadku? Iste nepohrdnete pohárom koňaku; len aby ste sa dostali z toho šoku.
Aviatik: Nie, ďakujem. Všetko je v poriadku. Ani škrabnutie. Uisťujem vás, je mi úplne dobre.
Bentley: Aké šťastie! A čo za pád to bol! Ste šťastný človek, to vám vravím!
Aviatik a Tarleton vstúpia do pavilónu, sledovaní lordom Summerhaysom a Bentleym. Aviatik ide po Tarletonovej pravici. Bentley predíde aviatika a obráti sa, aby ho mohol obdivovať. Z tohto istého dôvodu, ale menej nápadne a na opačnej strane predíde lord Summerhays Tarletona.
Aviatik: Je mi to naozaj veľmi ľúto. Obávam sa, že som váš révový skleník premenil na stlačený klobúk. (Prepjato.) Nehneváte sa, alebo áno?
Tarleton: Ani zdania! Poďte ďalej a zostaňte na čaj. Zostaňte na obed. Vôbec zostaňte na nedeľu. Po celý život som si prial lietať.
Aviatik (odkladá aviatické okuliare): Ste skutočne nadmieru láskavý.
Bentley: Nie - pre všetko na svete, to je Joey Percival!
Percival: Helou, Ben! Si to ty?
Tarleton: Čože! Mladý muž, čo má troch otcov!
Percival: Á! Ben o mne hovoril?
Tarleton: Pokladajte sa za člena rodiny - ak mi chcete preukázať česť. Aj váš priateľ. Kde zostal váš priateľ?
Percival: Ó, prepáčte - ale kým príde, dovoľte, aby som vám vysvetlil: ja ho nepoznám.
Tarleton: He?
Percival: Ani som oň okom nezavadil. Pokúšam sa o dobytie klubového rekordu s pasažierom. Pasažiera vybral klub. Keď som vstúpil do stroja, bol som tak zaujatý riadením aeroplánu, že som sa po ňom ani neobzrel. Neprehovoril som s ním slovo a nemôžem zaňho ani spoločensky zodpovedať. Ale pre aviatika je ideálnym spolupasažierom. Zachránil ma pred pádom.
Lord Summerhays: Všimol som si. Bolo to naozaj mimoriadne. Keď vás odmrštilo, zadržal váš spolucestujúci hornú páku. Šli ste pomimo neho vzduchom a mierili rovno na sklo. Zachytil vás a nasmeroval na kvetinový záhon, potom zosadol vedľa vás ľahunko ako vták.
Percival: Naozaj nechápem, ako dokázal zachovať rozvahu. Úprimne povedané, sám by som to nedokázal.
Cestujúci, tiež v leteckých okuliaroch, vojde do pavilónu s Johnnym a obomi dámami. Stane si medzi Percivala a Tarletona. Pani Tarletonová je medzi lordom Summerhaysom a svojim manželom, Hypatia medzi Percivalom a Bentleym, Johnny je napravo od Bentleyho.
Tarleton: Práve hovoríme o vašej duchaprítomnosti, sir. Obdivuhodné! Zostanete k obedu. Zostanete na noc! Čo, zostanete celý týždeň. Moje holúbätko bude natešené.
Pani Tarletonová: Nechcete si prosím odložiť okuliare a vypiť si s nami čašu čaju?
Cestujúci odkladá okuliare.
Tarleton: Áno, urobte tak. Budete sa hádam chcieť trochu umyť; Johnny, doveď pána do svojej izby a ja sa zatiaľ postarám o pána Percivala. Musia -
Zatiaľ cestujúci odložil okuliare - a ukáže sa, že to je veľmi pekná mladá dáma.
Všetci naraz:
Pani Tarletonová: Teda, nikdy by som!!!
Bentley (šeptom): Namojdušu, eh -
Johnny: Do čerta!
Lord Summerhays: Dáma!
Hypatia: Žena!
Tarleton (k Percivalovi): Vy ste sa slovom -
Percival: Nemal som potuchy -
Rozpačitá pauza.
Percival: Uisťujem vás, keby som bol mal tušenie, že mojim spoločníkom je dáma, neponechal by som vás tak sebecky na starosť samej sebe.
Lord Summerhays: Dáma sa postarala o vás aj o seba, a ako sa zdá, absolútne skvelo.
Percival: Zachránila mi život. Vďačne doznávam.
Tarleton: Prepáčte mi prosím, madam, že som vás privítal zdvorilosťami, ktoré vlastne patria opačnému pohlaviu. A prečo opačnému vlastne? Sme všetci ľudia, tvory jedného druhu, či už ženského či mužského rodu. A ak je odev rovnaký, rozdiel mizne. Som šťastný, že môžem vo svojom dome privítať dámu s takou noblesou a úrovňou. Dovoľte mi predstaviť sa: Tarleton: John Tarleton - (Postrehne domienku, ktorú vyslovuje pohľad dámy.) áno, áno: Tarletonove spodné prádlo. Moja žena, pani Tarletonová; prepáčte to, čo som bral ako dôvernosť muža k mužovi, a zmienil holúbätko. Moja dcéra Hypatia, neustále túžiaca po nejakom dobrodružstve spadnutom z neba, a teraz je, dúfam, konečne spokojná. Lord Summerhays, muž známy všade, kde vlaje britská vlajka. Jeho syn Bentley, Hypatiin snúbenec. Mr. Joseph Percival, veľmi sľubný syn troch navýsosť intelektuálnych otcov.
Hypatia (prekvapená): Bentleyho priateľ? (Bentley prikyvuje.)
Tarleton (pokročí k dáme): Smiem vás teraz poprosiť, aby ste nás potešili oznámením vášho mena?
Dáma: Volám sa Lina Szczepanowska. (Vyslovuje Sčžepanowska.)
Percival: Scz - ako prosím?
Lina: Szczepanowska.
Percival (neisto): Ďakujem.
Tarleton (veľmi zdvorilo): Neobťažovalo by vás, ak by ste zopakovali svoje meno?
Lina: Vyslovte š.
Tarleton: Š -
Lina: A teraz čže.
Tarleton: Čže.
Lina: A teraz súvislo: Ščže.
Tarleton (protestuje): Ale načo?
Lina (neúprosne): Prosím, vyslovte Ščže.
Tarleton: Ščže.
Lina: Ešte raz!
Tarleton: Ale prepánajána - (Poslúchne.) Ščže.
Lina: A teraz prosím: Ščžepanowska.
Tarleton: Ščžepanowska. Už som nato prišiel!
V nasledujúcej chvíli počuť sykotavý šepot. Každý z prítomných sa snaží sám pre seba vysloviť Ščž.
Tarleton: Szczepanowska! To nie je anglické meno, že?
Lina: Poľské. Som Poľka.
Tarleton: Hm, zaujímavý národ! Šťastný ľud, ktorému je vláda nad vlastnou krajinou vyrvaná z rúk. Nemá čo robiť, len sa zušľachťovať. Práve ako keď sme Španielom vzali Gibraltár. Je tak ochránený španielsky daňový poplatník. Rovnako dobre by nám padlo, keby nám vzali Nemci Portsmouth. Prosím posaďte sa.
Skupina sa roztrúsi. Johnny a Bentley sa ponáhľajú do pavilónu pre pletené kreslá. Johnny ponúkne svoju Line. Hypatia a Percival vezmú stoličky od pracovného stola. Lord Summerhays podá stoličku od písacieho stola od vchodu do predsiene pani Tarletonovej; Bentley ju nahradí pleteným kreslom, ktoré použije lord Summerhays. Johnny sa postaví za písací stôl, Bentley za svojho otca.
Pani Tarletonová (Line): Ale teraz šálku čaju. Dáte si?
Lina: Nikdy nepijem čaj.
Tarleton (sadne si za okraj písacieho stola, blízko Liny): Chápem, nič vhodné do aeroplánu. Príliš znervózňujúce. Boli ste už často vo vzduchu?
Lina: Nie v lietadle. Predtým som lietala padákom. Ale to je hračka pre deti.
Pani Tarletonová: Nie je to pochabosť vystavovať sa takému nebezpečenstvu?
Lina: Nedá sa žiť bez toho, aby človek riskoval.
Pani Tarletonová: Ako len môžete takto hovoriť? Čo nechápete, že ste mohli byť mŕtva?
Lina: Práve preto som sa na to dala.
Hypatia: Samozrejme, čo nechápeš aké je to fascinujúce? Nezvyklosť! Odvaha! Pocit, že sa niečo deje!
Lina: Ó nie. Na niečo také je to privšedné. Dala som sa na to z rodinných dôvodov.
Tarleton: Ako? Čože? Z rodinných dôvodov?
Pani Tarletonová: Dúfam, že nie navzdor svojej matke?
Percival (rýchlo): Alebo svojmu mužovi?
Lina: Nie som vydatá. A prečo by som robila navzdor svojej matke?
Hypatia (bokom Percivalovi): To bolo od vás múdre, Mr. Percival.
Percival: Čo, prosím?
Hypatia: Že ste to zistili.
Tarleton: Som v hrozných rozpakoch. Nechápem dámu, ktorá lieta z rodinných dôvodov. Je drzosťou byť zvedavý a pýtať sa, ale tiež je neľudské zostať ľahostajný, akoby na tom človeku vôbec nezáležalo.
Lina: Vysvetlím vám to rada. Posledných stopäťdesiat rokov neminul deň, aby niektorý člen našej rodiny, či muž či žena, neriskoval život. Je záležitosťou našej cti zachovať túto tradíciu. Spravidla ju zachovávalo niekoľko členov našej rodiny, ale práve teraz sa stalo, že ju udržiava len jeden z mojich bratov. Dnes skoro ráno mi od neho došiel telegram, že uňho vypukol požiar a preto zvyšok týždňa nemôže nič urobiť. Na šťastie som dostala pozvanie od Aero ligy k sledovaniu, ako sa tento gentleman pokúsi o dosiahnutie rekordu v lete s pasažierom. Požiadala som prezidenta ligy, aby mi dovolil zachrániť rodinnú česť. A on pre mňa zariadil, čo bolo potrebné.
Tarleton: Ó, mám za to - že snívam! To je hotový číry nezmysel!
Lina (pokojne): Ste úplne bdelý, pane.
Johnny: Predsa nemôžeme snívať všetci o jednej a tej istej veci, otče.
Tarleton: Zaiste nie, ty nekňub, ale potom si pre mňa snom práve tak ako táto dáma!
Pani Tarletonová: Nebuď smiešny, John. Som si istá, že dáma len žartuje. (Line) Vaša batožina je zrejme v aeropláne.
Percival: Na batožinu nebolo ani pomyslenia. Obávam sa, že ak zostanem na obed, nebudem sa môcť prezliecť, jedine že by ste mi požičali nejaký oblek.
Pani Tarletonová: Týka sa to vás oboch?
Percival: Bohužiaľ áno.
Pani Tarletonová: Nevadí. Hypatia požičia dáme nejakú toaletu.
Lina: Ďakujem, ale v tomto úbore sa cítim celkom pohodlne. Nie som na toalety zvyknutá; spútavajú ma a pripadám si v nich smiešna, takže ak nebudete namietať, zostanem, ako som.
Pani Tarletonová: No, začínam veriť, že aj ja som trochu v snoch.
Hypatia (netrpezlivo): Ale mama, všetko je v poriadku. Johnny, postaraj sa o Mr. Percivala. (Vstane. Line) Poďte so mnou, prosím.
Lina ide s ňou k vnútorným dverám. Všetci vstanú.
Johnny (Percivalovi): Ukážem vám cestu.
Percival: Ďakujem.
Lina odíde s Hypatiou, Percival s Johnnym.
Pani Tarletonová: Teda, to je podarené, čo sa stalo ! A pozri sa na skleník! Oprava bude stáť tridsať libier. Ľudia predsa nemajú právo vyvádzať takéto nehoráznosti. A ty ich k tomu všetkému ešte pozveš na obed! A čo s touto ženštinou v dome, keď vieš, že sem bude chodiť celučký Hindhead, aby videl aeroplán? Bunny, poďte so mnou a pomôžte mi zahnať ich z pozemku. Namojver zbehli sa ako keby odrazu vyrašili zo zeme. (Odchádza vnútornými dverami.)
Tarleton: Ale nemaj starosti, holúbätko, veď ich odtiaľ nejako vystrnadím.
Pani Tarletonová: Práveže nechcem, aby si sa ty do toho plietol. Zostaneš tu s lordom Summerhaysom pokojne sedieť. Ešte by si ich všetkých pozval na obed. Poďte Bunny!
Vyjde. Bunny ju nasleduje. Lord Summerhays si zasa sadne.
Tarleton: Neobyčajne pekná žena, Summerhays. Čo si myslíte, že je asi zač? Povedal by som, že princezná. Vari je to rodina vojnových bojovníkov alebo štátnikov, keď denne riskujú svoj život?
Lord Summerhays: Nie sú evidentne ani vojnovými bojovníkmi ani štátnikmi, lebo keby boli, nerobili by to.
Tarleton: Dofrasa, čím by teda boli?
Lord Summerhays: Myslím, že som na to prišiel. Keď som tú dámu videl naposledy, robila niečo, čo som považoval za nemožné.
Tarleton: A čo to bolo?
Lord Summerhays: No, chodila pospiatky po napätom lane, bez tyče, a uprostred urobila kotrmelec. Pamätám, že sa volala Lina, ale druhé meno, aj keď som ho zabudol, znelo cudzo.
Tarleton: Szcz! To by ste predsa neboli zabudli, keby ste ho boli kedy počuli.
Lord Summerhays: Nepočul som ho, iba som ho videl vytlačené na programe. Ale je to akrobatka, to je jasné. Tým je vysvetlené, ako zachránila Percivala. A zároveň je tým zodpovedaná aj jej rodinná pýcha.
Tarleton: Akrobatka, he? Pekne, pekne! Summerhays, to ju robí dosiahnuteľnejšou. To je lepšie, ako keby bola princezná. Verte, keď som ju pokladal za princeznú, obrnil som svoje večne svieže srdce oceľou, ale teraz mu popustím uzdu. Je dosiahnuteľná. Znamenité.
Lord Summerhays: Dúfam, že nehovoríte vážne. Povážte predsa, máte rodinu, máte postavenie. A v prvom kvete mladosti už tiež nie ste.
Tarleton: Nevadí - Bohatá je kúzla noc, srdce len keď mladosťou plá. - A moje srdce planie mladosťou. Okrem toho som ženatý, a nie vdovec ako vy. Ženatý muž smie robiť, čo sa mu páči, ak jeho žena proti tomu nič nenamieta. Oproti tomu vdovec nemôže byť nikdy dosť opatrný. Nepovažujte ma prosím za človeka bez mravných zásad alebo za zlého manžela. To nie som. Ale mám nadbytok životnej sily. Čítajte Pepyho denník.
Lord Summerhays: Tá žena je vaším hosťom, Tarleton.
Tarleton: Naozaj? Žena, ktorú uvediem do svojho domu, je mojim hosťom. Žena, ktorú uvediete do môjho domu vy, je mojim hosťom. Ale žena, ktorá sa znesie rovno z oblakov priamo na môj skleník a rozdrví mi všetky table skla na kašu, taká žena musí byť pripravená na všetky možné dôsledky.
Lord Summerhays: Uznáte však, že moje meno nesmie byť spojené s nejakým škandálom. Budete teda opatrný, všakže?
Tarleton: Pane na nebi, to sa vie! Áno, áno, áno, áno, áno! Len som žartoval, samozrejme.
Pani Tarletonová (sa vracia vnútornými dvermi): Nie, to presahuje všetky medze! John, tá mladá ženština nemá všetkých päť pokope. Vieš, čo odo mňa práve chcela?
Tarleton: Šampanské?
Pani Tarletonová: Nie, Bibliu a šesť pomarančov.
Tarleton: Čože?
Pani Tarletonová: Bibliu a šesť pomarančov.
Tarleton: Že chce pomaranče, chápem. Zrejme podniká nejakú pomarančovú kúru. Ale načo, pre všetko na svete, potrebuje bibliu?
Pani Tarletonová: To mi práve nejde do hlavy. Ako hovorím, má asi o koliečko viac.
Lord Summerhays: Hádam v nej chce čítať.
Pani Tarletonová: Pre milého Boha, prečo by vo všedný deň čítala Bibliu? Čo by ste mi poradili, lord Summerhays?
Lord Summerhays: Hm, je tu vôbec v dome Biblia?
Tarleton: Celý sklad Biblií! Máme tu rodinnú Bibliu, Dorrého Bibliu, Dovesovu obrázkovú Bibliu, upravený a revidovaný preklad Biblie, ďalej Johnny má svoju Bibliu, Patsy má svoju Bibliu, tu holúbätko má svoju Bibliu, ja mám svoju Bibliu a u služobných ich tiež zoženiem niekoľko. Znes jej ich všetky pre potešenie.
Pani Tarletonová: Nehovor tak pred lordom Summerhaysom, John.
Lord Summerhays: To vôbec nevadí, pani Tarletonová. V Jinghiskhane bolo vyloženie Biblie v kníhkupeckom výklade trestným priestupkom. Impérium nemá náboženstvo.
Vojde Lina. Čiapku si nechala v Hypatiinej izbe. Stane na vyvýšenom stupni a hovorí naklonená ponad zábradlie.
Lina: Pani Tarletonová, prosím, neobťažovalo by vás príliš, keby som vás požiadala ešte o stojan na noty do svojej izby?
Tarleton: Len si poručte, prosím. Ak si prajete, môžete mať aj piano. Alebo gramofón. Prosím, vezmite si gramofón.
Lina: Nie, ďakujem. O hudbu mi nejde.
Pani Tarletonová (ide ku schodom): A neuškodí vám, ak zjete toľko pomarančov? Nebojíte sa žltačky?
Lina (zostúpi): Ani trochu. A biliardové gule mi poslúžia tiež rovnako.
Pani Tarletonová: Ale, milé dieťa, predsa nebudete jesť biliardové gule?
Tarleton: Prines ich, holúbätko. Už rozumiem. (Napodobní žongléra vyhadzujúceho gule.) Tak?
Lina (prejde popri pani Tarletonovej ku nemu): Presne.
Tarleton: Biliardové gule a tága. Taniere, nože a vidličky. Dve parafínové lampy a stojan na klobúky.
Lina: To nie, to je praobyčajné komediantstvo. Naša rodina pestuje výhradne len vážnu prácu. S lampami a stojanmi na klobúky dokáže robiť každý. Ja pracujem so striebornými guľami. To je skutočné umenie. (Podíde k lordovi Summerhaysovi a pokým čo ten sadá k stolu, vážne sa naňho zhora zadíva.)
Pani Tarletonová: Naozaj neviem, o čom tu vlastne hovoríte, ale dúfam, že si vzájomne rozumiete. Tak či onak, dostane sa vám všetkého, čo si želáte, slečna. (Ide na schody a opustí izbu.)
Lord Summerhays: Prepáčite mi moju zvedavosť? Načo chcete prosím bibliu?
Lina: K upokojeniu duše.
Lord Summerhays (s povzdychom): Ach, pravda. S ľútosťou priznávam, že moju dušu už neupokojuje.
Lina: Pretože neviete, ako v nej čítať. Položte bibliu na stojan a roztvorte tam, kde sa začínajú žalmy. Ak ich pokojne a šťastne prečítate a aj im porozumiete, a po celý ten čas udržíte vo vzduchu šesť biliardových gulí, potom ste v najdokonalejšej nálade a iste sa v ten večer nedopustíte žiadnej chyby. Ak ale zbadáte, že to nedokážete, pokľaknite a modlite sa tak dlho, až sa vám to podarí. A v ten večer si dávajte veľký pozor.
Lord Summerhays: Je to pri vašom povolaní obvyklá forma skúšky?
Lina: Nič z toho, čo my Szczepanowskí robíme, obvyklé nie je, mylord.
Lord Summerhays: Ste teda všetci takí obdivuhodní?
Lina: Byť obdivuhodní je našou profesiou.
Lord Summerhays: Nikdy sa teda neznižujete robiť to, čo robia normálni ľudia? Nemodlíte sa, napríklad, ako sa modlia obyčajní ľudia?
Lina: Obyčajní ľudia sa nemodlia, mylord, len žiadajú a prosia.
Lord Summerhays: A vy sa nikdy ničoho nedožadujete?
Lina: Nikdy.
Lord Summerhays: Prečo sa teda modlíte?
Lina: Aby som si pripomenula, že mám dušu.
Tarleton (prechádza sa): Pravda. Skvelé. Výborné. Krásne. Ten prekliaty materializmus: načo je komu? Mám dušu, nepresviedčajte ma teda, že ju nemám. Rozrežte ma a nenájdete ju, pravda. Ale rozrežte parnú lokomotívu a tiež v nej nenájdete paru. A predsa doparoma, para lokomotívu poháňa. Hovorte si, čo chcete, Summerhays, ale len tá božská iskra je skutočnosťou!
Lord Summerhays: Čože to popieram?
Tarleton: Celá naša civilizácia je toho poprením. Čítajte Walta Whitmana.
Lord Summerhays: Zájdem do biliardovej izby a prinesiem vám gule.
Lina: Ďakujem vám. (Lord Summerhays odíde predsieňou.)
Tarleton (ide k Line): Počujte. (Lina sa rýchlo obráti.) Čo ste práve teraz povedali, je úžasné. Dokážete rozozvučať struny. Pôsobíte na poéziu mužského vnútra. Inšpirujete. Pozrite. Ste svetaznalá žena, ste nezávislá, a iste ste už značnému počtu chlapov poplietli hlavu. Poznáte typ mužov ako som ja, však? Prehliadli ste ma jediným pohľadom, hm?
Lina: Áno. (Ticho si sadne na stoličku, ktorú opustil lord Summerhays.)
Tarleton: Výborne. Páčim sa vám teda? Rozumejte ma prosím dobre: veľmi dobre viem, že sa do starého smiešneho kramára nezamilujete na prvý pohľad. Nemôžem však tomu starému smiešnemu kramárovi pomôcť. Som nútený vliecť ho so sebou, či sa mi páči či nie. Musím platiť za jeho obleky, aj keď ich strih nenávidím, najmä strih vesty. Musím jeho tvár pozorovať v zrkadle vždy, keď sa holím. Mám k nemu nechuť, lebo je žijúca lož. Moja duša však taká nie je, je skôr ako vaša. Chcem si teda sám zo seba urobiť blázna. Kvôli vám. Dovolíte mi to?
Lina (veľmi ticho): Koľko zaplatíte?
Tarleton: Nič. Ale nahádžem do mora toľko zlatých sovereignov, koľko si len budete priať, aby som dokázal, že to myslím vážne.
Lina: Sú to vaše obvyklé podmienky?
Tarleton: Nie. Doteraz som nikdy podobnú ponuku neurobil.
Lina (vyberie z vrecka malú knižočku a dá sa do zapisovania): Ako ste povedali, že sa voláte?
Tarleton: John Tarleton. Veľký John Tarleton z firmy Tarletonove spodné prádlo.
Lina (zapisuje): T-a-r-l-e-t-o-n. Eh? (Spýtavo sa naňho pozrie.)
Tarleton (rezko): Päťdesiatosem.
Lina: Ďakujem. Zapisujem si všetky ponuky. Rada poznám, ako som cenená.
Tarleton: Dovolíte, aby som sa pozrel?
Lina (podáva mu knižočku): Zápisy sú v poľštine.
Tarleton: Potom mi nie sú na nič. Je moja ponuka najnižšia?
Lina: Nie, najvyššia.
Tarleton: Ako vysoko sa púšťajú asi ostatní? Diamanty? Autá? Kožušiny? Vila v Monte Carlu?
Lina: Ach áno, všetko z toho. A veľakrát aj oddanosť po celý život.
Tarleton: Je to možné? Mladík ponúkajúci dáme ako pokušenie svoj vek!
Lina: Mimochodom nepovedali ste, na ako dlho.
Tarleton: Pokým vás neomrzím.
Lina: Alebo pokým neomrzím ja vás.
Tarleton: K tomu nikdy nedôjde. Viete, ak ide o čas, nezachádzam priďaleko. Keď pomer dosiahne najvyšších hraníc krásy a povznesenia, a ja cítim, že všetko nasledujúce musí byť nevyhnutne zostupom, vtedy utekám!
Lina: A nechá vás uniknúť bez boja?
Tarleton: Samozrejme. Je rada, že sa ma zbaví. Ak prepadne láska muža tak ako prepadá mňa - ak ho povznesie do takej výšky - naháňa to žene strach.
Lina: Tá dáma tu je vašou manželkou, však? Vôbec vám na nej nezáleží?
Tarleton: Určite. A pamätajte, ona má vždy prednosť. Mám ohľad na jej dôstojnosť aj vtedy, keď vlastnú dôstojnosť obetujem. Budete rešpektovať túto vec cti, však?
Lina: Je to výhradne iba vec cti?
Tarleton (vznietlivo): Do čerta, nie! Vec náklonnosti aj!
Lina (potešená, usmeje sa): Podajme si ruky, kamarát. (Vstane a úprimne mu ponúkne ruku.)
Tarleton (ponúka jej svoju ruku trochu zarmútene): Ďakujem. To znamená nie, však?
Lina: Tým je povedané niečo, čo potrvá dlhšie, než áno. Páčite sa mi. Máte moje priateľstvo. Aká škoda, že ste v mladosti sústavne necvičili! Boli by ste mladý dosiaľ.
Tarleton: Atlétke ako vy asi musím pripadať dosť hrozný, hm?
Lina: Šialene.
Tarleton: Príliš drobivosti. Vrásky. Žlté škvrny, ktoré nemiznú. Krátky dych. Viem. Hanbím sa za seba. Na napätom lane by som nedokázal nič.
Lina: Určite áno: mohla by som vás posadiť do fúrika a previesť vás vo výške dvesto stôp.
Tarleton (zachveje sa): Uf! No, aj to by som bol ochotný pre vás podstúpiť. Čítajte Staviteľa Solnessa.
Lina: Naučili ste sa všetkému z kníh?
Tarleton: Hm, naučili ste sa všetkému na visiacej hrazde?
Lina: Na visiacej hrazde je často ešte iná žena; jej život je každý večer vo vašich rukách a váš život v jej.
Tarleton: Lina, zrejme urobím zo seba hlupáka. Je mi do plaču. (Zrúti sa do najbližšej stoličky.)
Lina: Radšej sa pomodlite: neplačte. Prečo? Nie ste prvý, komu som povedala nie.
Tarleton: A keby ste boli odpovedali áno, bol by som prvý?
Lina: Akým právom sa tak pýtate? Spýtala som sa, či som ja prvá?
Tarleton: Máte pravdu, neslušná otázka. Pre muža ako ja je každá prvá. Život sa obnovuje.
Lina: Najmladšie dieťa je aj najmilšie!
Tarleton: Nie príliš hlboko, Lina. Bolí to.
Lina: Musíte si odvyknúť myslieť, že na týchto veciach tak veľmi záleží. Je to príliš obchodnícko-prádelnícke.
Tarleton: Máte pravdu, často som to hovoril. Ale nič sa nedá robiť, predsalen záleží, lebo je mi do plaču. (Položí si tvár do dlaní zložených na stole a vzlyká.)
Lina (prejde ku nemu): O la la! (Chytí ho rázne, ale nie drsne za rameno.) Odvahu, priateľu, odvahu! Máte tu telocvičné náradie?
Tarleton: V biliardovej izbe je hrazda, bradlá a iné.
Lina: Poďte, treba vám trochu pohybu. Naučím vás, ako zabrániť plaču! (Chytí ho za rameno a odvedie predsieňou do záhrady.)
Z hry Misalliance (1909-1910), autor George Bernard Shaw
Mesaliance preložil do češtiny Karel Mušek
V r. 1919 vydalo Zátiší, knihy srdce i ducha
Fotky zdroj: http://dctheatrescene.com; predstavenie South Coast Repertory, režisér Martin Benson. 10. september - 10. október 2010
Komentáre