Zamestnanie
"Vylúčený pre neslušné správanie! No toto," povedal poručník Paula Pennyfeathera. "Poďakuj Bohu, že sa tej hanby nedožil tvoj otec. Viac k tomu nemám čo dodať."
V dome na Onslowskom námestí vládlo hlboké ticho, prerušované iba gramofónom poručníkovej dcéry, ktorá si vo svojom ružovom budoári na poschodí prehrávala piesne Gilberta a Sullivana.
"Moja dcéra sa o tom nesmie dozvedieť," pokračoval Paulov poručník.
Nastala ďalšia prestávka.
"Nuž," zhrnul to poručník nakoniec, "poznáš podmienky otcovho závetu. Zanechal ti päťtisíc libier, úroky boli určené na tvoje vzdelanie a zvyšok dedičstva máš dostať v deň svojich dvadsiatych prvých narodenín. To bude, ak sa nemýlim, o jedenásť mesiacov. Pokiaľ ide o apanáž, tvoj otec mi ponechal voľnú ruku, aby som v prípade, že predčasne ukončíš štúdiá a ja nebudem pokladať tvoj spôsob života za uspokojivý, sám rozhodol, či ti budem vyplácať apanáž aj naďalej. Myslím, že by som zradil jeho dôveru, keby som ti za týchto okolností v budúcnosti vyplácal ešte nejaké peniaze. Okrem toho, je ti iste jasné, že nemôžem pripustiť, aby si zotrvával pod jednou strechou s mojou dcérou."
"Ale čo teda so mnou bude?" opýtal sa Paul.
"Nazdávam sa, že by si si mal nájsť nejaké zamestnanie," povedal jeho poručník zamyslene. "Nič tak spoľahlivo neodvádza myseľ od nehanebných myšlienok ako práca."
"Ale aké zamestnanie?"
"Hocijaké, kde sa naučíš poriadne makať. Doteraz si si žil ako vo vatičke, Paul. Možno je to aj moja chyba. Určite ti iba prospeje, ak sa budeš musieť pozrieť do očí skutočnosti. Musíš spoznať život aj z jeho drsnejšej stránky. Musíš sa rozvážne postaviť životu zoči-voči a vidieť veci také, aké sú." A Paulov poručník si zapálil ďalšiu cigaretu.
"Takže nemám právny nárok na nijaké peniaze?" opýtal sa Paul.
"Veru nie, drahý chlapče," povedal poručník veselo.
Tej jari si dcéra Paulovho poručníka dala ušiť dve nové večerné toalety a takto zveľadená sa zasnúbila s dobre vychovaným mladým mužom z ministerstva práce.
"Vylúčený pre neslušné správanie, hm?" povedal pán Levy z agentúry Church a Gargoyle, sprostredkovateľne práce pre učiteľov. "Myslím, že by sme to nemali nikde spomínať. V skutočnosti, chcem povedať oficiálne, ste mi to nepovedali. V takýchto prípadoch hovoríme, že ´štúdium bolo prerušené z osobných dôvodov´, chápete". Zdvihol telefónne slúchadlo. "Pán Samson, máme tam nejaké voľné miesto v kategórii ´štúdium prerušené z osobných...´ Výborne! Prineste to sem! Myslím," pokračoval a obrátil sa späť k Paulovi, "že tu máme niečo ako stvorené pre vás."
Prišiel akýsi mládenec a priniesol hárok papiera.
"Čo poviete na toto?"
Paul čítal:
Súkromná a dôverná správa o voľnom mieste
Ctihodný pán PhDr. Augustus Fagan, zámok Llanabba, N. Wales ihneď prijme praktikanta, ktorý by vyučoval klasické jazyky a angličtinu na univerzitnej úrovni a výpomocne matematiku, nemčinu a francúzštinu. Vyžaduje sa predchádzajúca prax a skúšky z telocviku.
DRUH ŠKOLY: Škola
PONÚKANÝ PLAT: 120 libier, byt a strava
Odpovedzte rýchlo, ale pozorne dr. Faganovi (na obálke uveďte Ctihodný pán PhDr.), priložte kópie doporučení, podľa vlastnej úvahy aj fotografiu a uveďte, že ste sa o voľnom mieste dozvedeli od nás.
"To je ako stvorené pre vás," povedal znovu pán Levy.
"Ale ja neviem ani slovo po nemecky, nemám nijaké skúsenosti, nijaké odporúčania a neviem hrať kriket."
"Nesmiete byť priveľmi skromný," poučoval Paula pán Levy. "Je úžasné, čo všetko môže človek vyučovať, ak sa usiluje. Napríklad v minulom semestri sme poslali istého pána, ktorý v živote nebol v laboratóriu, na jednu z našich najlepších stredných škôl ako profesora chémie. Pôvodne hľadal miesto súkromného učiteľa hudby! Som presvedčený, že sa mu darí dobre. Okrem toho pri plate, ktorý ponúka, nemôže mať doktor Fagan takéto požiadavky! Medzi nami, Llanabba nemá v učiteľských kruhoch dobré meno. Viete, my totiž rozdeľujeme školy do štyroch kategórií: Vynikajúca škola, Prvotriedna škola, Dobrá škola a Škola. Ak mám byť úprimný," povedal pán Levy, "školy bývajú dosť otrasné. Ale som presvedčený, že toto je miesto ako stvorené pre vás. Pokiaľ viem, uchádzajú sa oň iba dvaja ďalší kandidáti, a jeden z nich je, chudák, hluchý ako poleno."
Zámok Llanabba
Profesori vyšli hore schodmi.
"Tu máte tú vašu zberbu," povedal Grimes, "o jedenástej ich vypustíte."
"Ale čo ich mám učiť?" opýtal sa Paul v záchvate náhlej paniky.
"Och, ja by som sa nepokúšal niečo ich naučiť, aspoň predbežne nie. Stačí, keď sa vám podarí udržať ticho."
"To je čosi, čo som sa doteraz nenaučil," povzdychol si pán Pendergast.
Paul ho sledoval, ako sa pomaly vlečie do svojej triedy na konci chodby, kde ho žiaci privítali hlučným potleskom. Nemý od hrôzy vošiel do svojej triedy.
Sedelo pred ním desať chlapcov, ruky slušne založené, oči rozžiarené očakávaním.
"Dobré ráno, pán profesor," pozdravil najbližší.
"Dobré ráno," odvetil Paul.
"Dobré ráno, pán profesor," povedal ďalší.
"Dobré ráno," odpovedal Paul.
"Dobré ráno, pán profesor," ozval sa nasledujúci.
"Čuš, prosím ťa," povedal Paul.
Nato chlapec vytiahol vreckovku a začal do nej potichu plakať.
"Ach, pán profesor," ozval sa vyčítavo zbor, "ranili ste jeho city. Je veľmi citlivý, to robí tá jeho waleská krv, viete, oni sú všetci precitlivení. Povedzte mu dobré ráno, lebo ináč s ním celý deň nebude reč. Napokon, máme predsa dobré ráno, nie?"
"Ticho!" zakričal Paul do hluku a na chvíľu sa mu podarilo triedu utíšiť.
"Prosím," ozval sa tenký hlas - Paul sa obrátil a uvidel vážne vyzerajúceho chlapca, ktorý sa hlásil, "prosím, pán profesor, možno fajčil cigary a teraz je mu zle."
"Ticho," povedal Paul znova.
Desať chlapcov zmĺklo a v úplnom tichu naňho hľadelo. Paul cítil, že ho zalieva horúčava a že sa pod ich skúmavými pohľadmi začína červenať.
"Myslím, že by som sa mal s vami najskôr zoznámiť. Ako sa voláte?" obrátil sa k najbližšie sediacemu chlapcovi.
"Tangent, pán profesor."
"A vy?"
"Tangent, pán profesor," povedal ďalší chlapec. Paulovi zovrelo srdce.
"Ale obaja sa predsa nemôžete volať rovnako."
"Nie, pán profesor. Ja som Tangent. On iba sranduje."
"Ja že srandujem! Ja som Tangent, naozaj, pán profesor."
"Keď sme už pritom," ozval sa zozadu Clutterbuck, "je tu iba jeden Tangent, a to som ja. Všetci ostatní môžu ísť dočerta."
Paul bol zúfalý.
"Je tu vôbec niekto, kto sa nevolá Tangent?"
Ihneď sa ozvalo asi päť hlasov.
"Ja nie, pán profesor! Ja nie som Tangent. Nechcel by som sa volať Tangent za nič na svete."
Za niekoľko sekúnd sa trieda rozdelila na dve skupiny: jednu tvorili Tangentovia a druhú tí, ktorí sa nevolali Tangent. Padlo zopár zaúch, keď sa otvorili dvere a vstúpil Grimes. Hluk sa trochu utíšil.
"Pomyslel som si, že by sa vám to mohlo zísť," povedal a podal Paulovi vychádzkovú paličku. "A ak vám môžem poradiť, dajte im nejakú prácu."
Odišiel a Paul, pevne držiac v ruke paličku, sa obrátil k svojej triede.
"Počúvajte," povedal, "vôbec ma nezaujíma, ako sa voláte, ale keď začujem ešte jediné slovo, tak vás nechám celé popoludnie po škole."
"Mňa teda nie," vyhlásil Clutterbuck. "Ja idem na prechádzku s kapitánom Grimesom."
"V tom prípade ťa riadne zmlátim touto palicou. Teraz napíšete slohovú prácu na tému Pôžitkárstvo. Ten, kto napíše najdlhšiu prácu, dostane bez ohľadu na jej literárnu úroveň odmenu v hodnote polkoruny."
Od tej chvíle až po prestávku bolo ticho. Paul, stále držiac v ruke paličku, zronený hľadel von oknom. Zavše k nemu doľahli ostré hlasy sluhov a slúžok, ktorí sa častovali waleskými nadávkami. Kým zazvonilo, Clutterbuckovi sa podarilo zapísať šestnásť strán a za odmenu dostal polkorunu.
Paul sedel pri kozube v zborovni a čakal na zvonenie, ktoré oznámi, že sa podáva čaj. Zistil, že minulý týždeň nebol vôbec taký strašný, ako očakával. Tak ako hovoril Beste-Chetwynde, vo svojej triede zaznamenal pozoruhodný úspech. Po prvom dni sa medzi ním a žiakmi uzákonila akási dohoda. Mlčky sa zhodli na tom, že ak si chce Paul čítať alebo písať listy, nebudú ho vyrušovať, pokiaľ im dovolí využívať čas podľa ich vlastných predstáv. Ak sa Paul rozhodol, že sa budú venovať niektorému vyučovaciemu predmetu, boli ticho, a keď im dal úlohy, niektoré aj napísali. Vytrvalo pršalo, takže telocvik odpadol. Nijaké tresty, nijaké represálie, nijaké donucovanie. Po večeroch počúval Paul Grimesove vyznania, z ktorých každé bolo žiarivou ukážkou úplného nedostatku ostýchavosti, počnúc historkou o slepom čreve a končiac pojednaním o sexuálnej psychológii.
Vošiel pán Prendergast s poštou.
Paul si vzal svoj list. Poslali mu ho sem z Onslowského námestia. Na obálke sa skvel vypuklý emblém Sconeského kolégia. Bol od jedného z Paulových priateľov.
Sconeské kolégium, Oxford
Milý Pennyfeather (začínal sa list),
iste ti nemusím písať, aký som bol zarmútený, keď som sa dozvedel, že si sa stal obeťou nešťastnej náhody. Myslím, že to voči Tebe nebolo spravodlivé. Nepoznám všetky podrobnosti prípadu, ale zvláštna udalosť, ktorá sa stala včera večer, iba potvrdila moje domnienky. Práve som sa chystal spať, keď do mojej izby bez zaklopania vstúpil Digby-Vaine-Trumpington. Fajčil cigaru. Ako iste vieš, nikdy predtým som sa s ním nezhováral a jeho návšteva ma veľmi prekvapila. "Dopočul som sa, že ste Pennyfeatherov priateľ," povedal. Prisvedčil som a on pokračoval: "Tuším som ho dostal do peknej kaše." Súhlasil som a on povedal: "Mohli by ste sa mu za mňa ospravedlniť, keď mu budete písať?" Sľúbil som mu to. Potom povedal: "Počul som, že je dosť chudobný. Chcel by som mu poslať nejaké peniaze, povedzme dvadsať libier, ako odškodné. Viac teraz nemám. Nemyslíte, že by sa mu mohli zísť?" Buď si istý, že som ho sotva nechal dohovoriť. Vykričal som mu, čo si myslím o jeho urážlivom návrhu, a opýtal som sa ho, ako sa opovažuje takto správať k gentlemanovi len preto, lebo nepatrí do jeho hroznej bandy. Myslím, že ho to dosť zarazilo, pretože povedal: "Čudné, všetci moji priatelia venujú svoj čas tomu, aby zo mňa nejaké peniaze vytiahli," a odišiel
Odviezol som sa na bicykli do kostola svätého Magnusa v Little Beckley a urobil som si odtlačky mosadzných tabuliek. Škoda, že si tam nemohol byť so mnou.
Tvoj Artur Potts
P.S. Dozvedel som sa, že si sa dal na pedagogickú dráhu. Nazdávam sa, že hlavným cieľom výchovy je naučiť žiakov, čo je to morálka, a nie iba krotiť ich chúťky. Nemôžem si pomôcť, ale podľa mňa budúci vývoj ľudstva spočíva vo väčšej náročnosti, a nie vo väčšej sebakontrole. Zaujímalo by ma, aké máš v tomto smere skúsenosti. Kaplán so mnou nesúhlasí. Hovorí, že priveľká citlivosť vedie zvyčajne k oslabeniu vôle. Napíš mi, čo si o tom myslíš Ty.
"Čo si o tom myslíte?" opýtal sa Paul a podal list pánovi Prendergastovi.
"Hm," povedal, keď si ho pozorne prezrel, "myslím, že pokiaľ ide o citlivosť, váš priateľ sa mýli. Nevypláca sa spoliehať na vlastné pocity, aspoň nie vždy."
"Mal som na mysli otázku peňazí."
"Preboha, Pennyfeather! Dúfam, že o tom ani najmenej nepochybujete. Prirodzene ich ihneď prijmite!"
"Je to lákavé."
"Drahý chlapče, bol by hriech odmietnuť ich. Dvadsať libier! Toľko zarobím za pol semestra."
Zvonec oznámil, že sa podáva čaj. V jedálni ukázal Paul list Grimesovi.
"Mám prijať tých dvadsať libier?" opýtal sa ho.
"Prijať? Panebože! Pravdaže ich máte prijať."
"Hm, nie som o tom presvedčený."
Rozmýšľal o tom pri popoludňajšom vyučovaní, po celý čas, keď sa obliekal na večeru, a počas celej večere. Bol to tvrdý boj, ale jeho predošlá výchova vyšla zo súboja víťazne.
"Ak si tie peniaze vezmeme," uvažoval, "nikdy nebudem vedieť, či som konal správne alebo nie. Stále o tom budem premýšľať. Ak ich odmietnem, budem si istý, že som urobil správne. Vždy si budem môcť s uspokojením spomínať na to, že som ich odmietol. Ak si ich nevezmem, presvedčím sám seba, že napriek neuveriteľným príhodám, ktoré som zažil za posledných desať dní, som stále ten istý Paul Pennyfeather, ktorého som si vážil. Je to skúška trvácnosti mojich ideálov."
Večer, keď sedeli v hostinci u pani Robertsovej, pokúsil sa niečo z toho, čo cíti, vysvetliť Grimesovi.
"Obávam sa, že môj postoj ťažko pochopíte," povedal. "Predpokladám, že to do veľkej miery závisí od výchovy. Všetky dôvody hovoria pre to, aby som si tie peniaze vzal. Digby-Vaine-Trumpington je neobyčajne bohatý; ak jeho peniaze neprijmem, nepochybne ich minie na stávky alebo nejakú inú poľutovaniahodnú neresť. Jeho večierok zapríčinil, že som utrpel nenapraviteľné škody. Moja budúcnosť je ohrozená, prišiel som o štipendium vo výške stodvadsať libier ročne a o dvestopäťdesiatlibrovú apanáž od môjho poručníka. Podľa jednoduchej úvahy mi tie peniaze právom patria. Ale," pokračoval Paul, "je tu ešte moja česť. Už po niekoľko generácií predstavitelia britskej buržoázie hovoria o sebe ako o gentlemanoch, a pod tým rozumejú okrem iného i dôstojné pohŕdanie nepravidelnými vedľajšími príjmami. Je to vlastnosť, ktorá odlišuje gentlemana od umelca a aristokrata. Ja som gentleman. Nemôžem si pomôcť, narodil som sa tak. Tie peniaze jednoducho nemôžem prijať."
"Aj ja som gentleman, priateľu," povedal Grimes. "Obával som sa, že by ste mohli pociťovať niečo podobné, a preto som urobil to najlepšie, čo sa dalo, a zachránil vás tak pred sebou samým."
"Čo tým chcete povedať?"
"Drahý priateľ, nehnevajte sa preto na mňa, ale hneď po čaji som poslal vášmu priateľovi Pottsovi telegram nasledujúceho znenia: Povedz Trumpingtonovi, nech rýchlo pošle peniaze, a podpísal som ho Pennyfeather. Kým prídu, môžem vám nejaký ten šiling požičať."
"Grimes, vy lotor!" zvolal Paul, ale pocítil, ako sa v ňom proti jeho vôli dvíha obrovská vlna uspokojenia. "Na to si musíme vypiť!"
"Ste chlapík," vyhlásil Grimes, "Túto rundu platím ja."
"Na trvácnosť našich ideálov!" zvolal Paul, keď mu doniesli jeho pivo.
"Uf, to sú pre mňa prisilné slová, " skonštatoval Grimes. "Ja to povedať nemôžem. Na zdravie!"
O dva dni neskôr prišiel od Artura Pottsa ďalší list:
Milý Penneyfeather,
posielam Ti Trumpingtonov šek na dvadsať libier. Som rád, že tým moje styky s ním skončili. Nepredstieram, že chápem Tvoj postoj k tejto veci, ale nepochybne Ty sám vieš najlepšie, čo robíš.
Stiggins mal v Oxfordskom združení mládeže prednášku na tému Potláčanie sexu a náboženská skúsenosť. Všetci očakávajú, že vyvolá veľkú polemiku. Vieš, ako je Walton zaťažený na mystický element, ktorý, myslím, je Stiggins náchylný brať s rezervou.
Tvoj Artur Potts
V Pedagogickej revue je pozoruhodný článok o nových metódach, ktoré použili na innesboroughskej strednej škole na povzbudenie koordinácie zmyslov. Vkladajú deťom do úst malé predmety a ony ich musia nakresliť červenou kriedou. Skúsil si to už so svojimi chlapcami? Musím sa priznať, že Ti závidím Tvoje možnosti. Sú Tvoji kolegovia osvietení?
"Tento Potts," povedal Grimes, keď si prečítal list, "na mňa pôsobí dojmom paskudníka. Mali by sme niečo podniknúť. Čo tak zájsť si na jedno pivo?"
"Dobre," súhlasil Paul. "Myslím, že by to nebolo od veci. Bol by som rád, keby sme zavolali aj Prendyho."
"Prečo nie? To je presne to, čo Prendy potrebuje. V poslednom čase vyzerá strašne. Prečo by sme nemohli niekedy večer zájsť všetci spolu na večeru do hotela Metropol v Cwmpryddygu? Musíme však vyčkať, kým starý niekam vypadne, ináč by si všimol, že nikto nemá dozor."
Z debutového románu Evelyna Waugha Decline and Fall (1928)
Do slovenčiny preložila Katarína Karovičová, vydal Slovenský spisovateľ v r. 1984
Komentáre