Na úvrati rozkvitli už
prvé jarné kvietky;
vrtký mravček zvolával hmyz
zrána na posiedky.
Sotva slnko pohladkalo
fialôčkam tielka,
zišla sa tu nenazdajky
rodinôčka veľká.
Priletela včielka z poľa,
sadla na svet sladký
muška s lienkou vyvábili
svrčka z tichej chatky
O chvíľku i komár prišiel
s klarinetom z dialí
pri hudbe sa hostia potom
dlho zabávali.
Sprvu ešte spomínali
na zlé, zimné časy,
ale neskôr tešili sa
všetci z jarnej krásy.
Napokon tu mravček s muškou
do tanca sa dali.
To už potom na slniečku
hostia sa len smiali.
Bolo im tu ako v raji
a tak bude iste -
potravy je hojne všade,
v každom kvete, liste.
Na veľkú noc
Vyšla sliepka predvečerom
z komory,
za kôš vajec nesie kdesi
do hory.
Ide hľadať majstra - zajka
z hájička,
ktorý by jej pomaľoval
vajíčka.
V hore zazrie veveričku
maličkú,
ako lúska suché šišky
na pníčku.
Zastaví sa, hľadí na pník
bôrový
košík zloží, veveričku
osloví:
Povedzže mi, drahá moja
sestrička,
kade vedie k zajačkovi
cestička.
A čo tam chceš ? veverička
zašušká.
Vajká nesiem pomaľovať,
drahučká.
To ti veru i ja spravím
z ochoty
i tak teraz nemám súrnej
roboty.
Sliepočka len porozmýšľa,
pohúta,
prekvapí vraj zajtra iste
kohúta.
Zjedná sa hneď s veveričkou
na veru,
po vajká si zajtra príde
k večeru.
Len čo sliepka vyjde z hory
v lúčinu,
veverička na hody zve
družinu.
O chvíľu sa na sto družiek
pozháňa,
jedia, pijú, veselia sa
do rána.
A keď potom sliepka príde
do hory,
veverička s údivom jej
hovorí:
Zajačik dnes, drahá moja
maličká,
ukradol mi maľované
vajíčka...
Ak chceš teda na Veľkú noc
krasličky,
bež len za ním, skryl sa kdesi
za kríčky...
Z knihy Farebné skielka (1948), autor Dominik Štubňa-Zámostský
Komentáre