Vedie študovanie rôznych vied vždy k múdrosti? Táto otázka nie je to nijako novou témou
Aj Jean Baptiste Molière sa ňou zaoberal niekoľko rokov, kým uviedol výsledok vo svojom divadle v parížskom Palais-Royal v marci 1672. Hra Učené ženy nebola na objednávku kráľa Ľudovíta XIV, ako pri predošlých, ale bola jeho osobným záujmom. Venoval jej neobvykle dlhú dobu, zatiaľ čo ako dvorný divadelník Kráľa Slnka tvoril mnohé hry v dosť rýchlom tempe. Učené ženy sú jeho predposledné dielo. O rok nato po predstavení hry Zdravý nemocný predčasne zomrel ako 51-ročný.
PRVÉ DEJSTVO
ARMANDA, HENRIETTA (1. výstup)
ARMANDA
Tak ty už, sestra, ozaj na vydaj máš chuť
a panenstva i krásy chceš sa odrieknuť ?
Čo ti to vhuplo do hlavy ? Veď neviem chápať,
ako si mohla dostať taký čudný nápad!
HENRIETTA
Čože je na tom čudné?
ARMANDA
Práve tvoje "čože" !
Krv kypí vo mne, div že nevyskočím z kože !
HENRIETTA
Zato, že na manželstvo myslím ? Nejeduj
sa, sestra...
ARMANDA
Fuj, tfi, tfi, tfi!
HENRIETTA
Prosím?
ARMANDA
Vravím: fuj!
Manželstvo - čo je to? Len počúvaj a mlč:
už pri samom tom slove kypí vo mne žlč
a žalúdok sa dvíha. Celá zhrozená
sa pýtam: vieš ty, čo to všetko znamená?
Nebeží ti mráz po chrbte? A vieš sa hneď
aj nad strašnými následkami zamyslieť?
HENRIETTA
Následky manželstva ja, sestra moja, hneď ti
vyrátam: sú to manžel, domácnosť a deti.
No namojdušu, zlý vplyv sotva môže mať
na žlč a na žalúdok, tobôž na chrbát!
ARMANDA
Preboha, vskutku sa ti také veci páčia?
HENRIETTA
A či pre ženu v mojich rokoch môže sladšia
byť rozkoš, ako získať na sobášne sľuby
milovaného muža, čo ju priam tak ľúbi,
aby ich láska, oddanosť a jednota
im prežiarila trudné cesty života?
Či nenájde v tom zväzku šťastie muž aj žena?
ARMANDA
Božemôj, aká si len strašne obmedzená!
Veď sa tak z teba stane zakríknutá duša,
čo starosti o hlúpu domácnosť ju hlušia
a netuší, že nám dnes iná méta svieti
než modla manžela a vrieskajúcich detí.
Prenechaj vulgárnym a najmä hlúpym ľuďom
tie slasti, roznietené strečkujúcim pudom,
peruťou ducha k vyšším cieľom v let sa daj
a vznešenejšie rozkoše tam vychutnaj,
ba majúc úškľabok len pre hmotu a zmysly,
zo mňa príklad si ber a na ideál mysli.
Nech je ním naša matka, ktorú viac než dosť
si všetci právom vážia pre jej učenosť.
Jej hodnou dcérou buď a talent, ktorým pýši
sa naša rodina, ty obráť na cieľ vyšší,
až spoznáš, aká rozkoš ukrýva sa v tom,
keď vede človek oddá srdce s rozumom.
Namiesto zasnúbenia s mužskou beštiou
zasnúb sa, sestra moja, s filozofiou,
ktorá nám osvetľuje biednu ľudskú tmu
a dáva zvrchovanú vládu rozumu,
dokáže skrotiť váhou nepozemských sfér
vášne a pudy, čo z nás robia iba zver.
Filozofia, to je plameň stále prudší,
ktorý aj v mrakoch žitia jasným svetlom blčí,
že všetko iné, po čom ženy zabažia,
zdá sa mi pri nej smiešne a ma uráža.
HENRIETTA
Príroda tuším z vôle samotného neba
mňa ináč stvárnila a celkom ináč teba.
A nie je každý z takej látky - sama súď -
aby sa filozof dal z neho vystrihnúť.
Ak tvoj duch stvorený je pre vznešenú vedu,
ak špekulácie ťa stále vyššie vedú
rozriešiť všetky nebotyčné problémy,
mne stačí moje malé šťastie na zemi.
Nechoďme proti vôli neba spoločne,
lež každá svojou vlastnou cestou vykročme!
Tvoj nepozemský duch nech s géniami je
večne len v ríši slávnej filozofie,
zatiaľ čo ja - veď taká nevzdelaná som -
chcem zažiť smutné strasti žitia s manželom.
A tak my obe môžme podľa týchto rád
aj jasný príklad svojej matky sledovať:
ty duchom vznešeným až k nedohľadným cieľom,
ja zasa k prostým zemským radostiam - toť telom;
ty vedou šľachtená sa vyvŕš na živote -
a ja sa, sestra moja, znížim k márnej hmote.
ARMANDA
Netáraj! Ak si z niekoho chceš príklad brať,
musíš ho v dobrých veciach napodobňovať
a robí nesprávne, či nerozumne skôr,
kto kašle, pľuje, chrápe ako jeho vzor.
HENRIETTA
No medzi nami: cnosti našej matky príliš
ružovo maľuješ a možno, že sa mýliš.
Jej duša vznešená, ba hodná géniov,
sa nesýtila vždy len filozofiou:
raz zostúpila z výšok, potkla sa a vtedy
zabudla na všemocnosť všemohúcej vedy -
a tak sa tvoja cesta k vede začína,
tak prišla na svet malá filozofkyňa.
ARMANDA
Už vidím, že ťa sotva niečo napraví,
keď si si taký nápad vzala do hlavy.
Komu si teda srdce dala? Azda len nie
Klitandrovi: Či v ňom si našla zaľúbenie ?
HENRIETTA
Zlá voľba by to nebola, ak má ma rád.
Čo škaredého môžeš o ňom povedať?
ARMANDA
Nič. Len tvoj cieľ je hanebný a to ma mätie,
že si tak rýchlo nad ním rozprestrela siete.
Vie predsa celý svet, že láskou koril sa mi
a prenasledoval ma stými vzdychaniami.
HENRIETTA
Hej, ale márne vzdychal, márne chodil sem,
lebo si z výšky nikdy nevidela zem.
Rozišla si sa s manželstvom a rodinou,
filozofia ti je láskou jedinou
a keďže do smrti chceš zostať slobodná,
nemôže ti byť ľúto, že už ľúbi mňa.
ARMANDA
AJ keď má rozum chúťky tela veľmi nerád,
nežnostiam gavalierstva nemusí sa vzpierať
a hoc by som sa vydať nikdy nechcela,
môžem mať azda svojho zbožňovateľa.
HENRIETTA
Viem dobre, že ti dvoril. Na vine však si ty,
že s odporom sa stretli jeho vrelé city,
a keď som videla, že vskutku má ma rád,
ja som mu svoju priazeň neodmietla dať.
ARMANDA
Ach, vidím: tvojej naivite celkom stačia
rečičky môjho zhrdeného uchádzača.
Naozaj veríš, čujúc jeho nerozumné
vzdychy, že vyhasol v ňom plameň lásky ku mne?
HENRIETTA
On mi to povedal a verím jeho slovu.
ARMANDA
Nemohol predsa miesto starej lásky novú
si nájsť a zmeniť cestu Amorových striel.
Nie, tak to nemyslel a oklamať ťa chcel.
HENRIETTA
Nie je to pravda, ani nemôže tak byť;
môžeme si však celý problém vyjasniť.
Vidím, že prichádza: on vrhne svetlo, ktoré
objasní temné miesta v tomto našom spore.
KLITANDER, ARMANDA, HENRIETTA (2. výstup)
HENRIETTA
Nech moje pochybnosti rozptýli váš hlas:
otvorteže nám svoje srdce, prosím vás,
a povedzte nám teraz hneď a určite,
či za Armandou a či za mnou túžite.
ARMANDA
Nie, nie, nie! Ja sa nechcem dotknúť vašich citov
a žiadať od vás pravdu s toľkou zanovitou
bezohľadnosťou. Veď to trápny rozmar je
chcieť počuť také priznanie priam do tváre.
KLITANDER
Nestrachujte sa, slečna; celkom ľahko je mi
otvorene sa priznať bez najmenšej trémy
a priznanie to pre mňa nie je skľučujúce.
Vyhlasujem, že celé moje mladé srdce
k tomuto domu mocnejšie nič nepúta
než Henrietta, predmet môjho vzplanutia.
Nemáte sa čo rmútiť, vravím úprimne,
pretože vy ste sama tomu na vine.
Je pravda, kedysi ste boli modlou pre mňa,
najsladším cieľom môjho túžobného snenia
a moje srdce láskou zahorelo k vám.
Lež ako mohlo stačiť vašim žiadostiam,
ako niesť jarmo vášho učeného ženstva,
váš hnev a vrtochy a vaše protivenstvá?
A keď ma zmučila už vaša pýcha zlá,
ľudskejšie srdce hľadal som a tu je, hľa.
Obrátený k Henriette
A čo som chcel, keď som sa dostal z tamtých pút,
som z vašich očí, drahá, mohol uhádnuť.
Vy plná súcitu a nežnej lásky hneď
ste všetkým mojim žiaľom stihli rozumieť,
keď žena bezcitná a tvrdá ani skala
sa z mojich vážnych citov ustavične smiala.
Obrátený k Armande
A teraz chcem vás prosiť, hoci veľmi nerád,
aby ste neráčili medzi nása sa vtierať:
už ma viac nespútajú vaše okovy -
pre Henriettu som aj umrieť hotový.
ARMANDA
Reči, čo vravíte tu, zbytočné sú všetky
a mne sú smiešne vaše milenecké pletky,
no hoci meliete tu piate cez deviate,
predsa sa bezočivo so mnou zhovárate.
HENRIETTA
Mierni sa, sestrička, a jazyk lepšie stráž,
veď tuším na vznešenosť ducha zabúdaš,
čo tíši každý hnev a krotí zverský pud.
ARMANDA
Ani ty nie si anjelom, len ticho buď!
Prvému milencovi hneď sa celá vzdáš
a ani súhlas rodičov si nepýtaš.
Verím však, aj keď si už celkom pobláznená,
že uvedomuješ si svoje poblúdenia,
že si len sama, rodičia však dvaja sú
a že je zlé, keď konáš bez ich súhlasu.
HENRIETTA
Vďaka ti, sestra, za prednášku o mravnosti
a vedz, že tvoja pichľavosť ma nenazlostí,
lebo ťa môžem uistiť, že spravím rada
všetko, čo moja slušná výchova si žiada.
Vás teda, pane, prosím, aby len čím skôr
ste oznámili rodičom náš dohovor,
aby som mohla ľúbiť, ako sa to sluší:
s vedomím rodičov a bez výčitiek v duši.
KLITANDER
S radosťou skúsim to a z celej svojej sily.
Čakal som iba, aby ste s tým súhlasili.
ARMANDA
Tvoj triumf, sestrička, ti zrejme žiari v tvári,
no pokoriť ma nikdy sa ti nepodarí.
HENRIETTA
Ach, kdeže, vôbec nie: ja viem, že u teba vždy
víťazí chladný rozum nad citmi a každý
zlý útok mileneckej pomätenosti
odrazí skvelá hradba tvojej múdrosti.
Som preto presvedčená, že ťa nezarmúti,
ak tuná Klitander sa okolo mňa krúti,
ba viem, že mocná duchom, pripravená hoci
umrieť než vydať sa, nám budeš na pomoci.
Ó, prihovor sa, aby sme sa mohli vziať!
ARMANDA
Smiešne je tvoje nadšenie, že akurát
pred teba kľakol s košom, ktorý dostal pri mne.
HENRIETTA
Tvoj výsmech prezrádza, že vravíš neúprimne:
keby ti kázal, aby si si vzala nazad
svoj kôš, nuž nemusel by ti to dvakrát kázať.
ARMANDA
Hrdosť mi bráni počúvať tie obvinenia;
nad toľkým somárstvom som dávno povznesená.
HENRIETTA
Ba hej, máš pravdu. Iste veľmi ťa to ctí,
akým si krásnym vzorom "umiernenosti"!
KLITANDER, HENRIETTA (3. výstup)
HENRIETTA
To vaše priznanie ju zrejme škrie a dráždi.
KLITANDER
Ba zaslúži si v plnej miere, aby každý
jej povedal priam do očí - a nech sa zlostí -
akú má mienku o jej pyšnej vrtošnosti.
Teraz však dovoľte mi tajomstvo to sladké
prezradiť otcovi.
HENRIETTA
Ach, radšej najprv matke!
Otec je dobrák, všetko sľúbi, všetko schváli,
lež beda, ak by ste sa na to spoliehali.
Má dobré správanie, no málo slobodné
a všetko počúvne, čo matka rozhodne,
pretože v našom dome vládne táto žena
a nič sa nemôže stať bez jej odobrenia.
Mohli by ste si teda získať najmä ju
a moju tetu, ktorú iste zohrejú
nejaké vaše lichôtky. A istá som,
že vystačíte nadbiehať ich vrtochom.
KLITANDER
Lichotiť nechcem; tak aj vašej sestre, žiaľ,
som veľa nezdvorilostí dnes povedal
a viem: aj tieto doktorky ma otrávia.
Je chvályhodné, ak sa žena vzdeláva,
no celkom sa mi bridí, ak ju za to chvália,
ak učí sa, len aby učenou sa zdala.
Mne práve taká žena sympatickou je,
ktorá i keď je vzdelaná a mnoho vie,
nezavesí to ihneď na nos každému.
Viem rozumieť jej nadšenému snaženiu,
kým v samých citátoch jej dôvtip nezahynie,
kým nevyštúra "múdrosť" v každej gebuzine.
Aj vašu matku, slečna, veľmi si ja ctím,
jej chiméram však nikdy nezalichotím.
Neviem si vážiť ani v najkrajnejšej núdzi
jej krasoduchov, ktorí všetci sú mi cudzí.
Napríklad nemôžem zniesť pána Trissotina,
ktorého nadutosť a pýcha obmedzená,
truľovstvo bez hraníc, pedantéria hlúpa
iste by ctila hoci najväčšieho hňupa.
A v tomto dome ctia si jeho sprostý škrek
a šalát vypotených, prázdnych písačiek.
HENRIETTA
Aj mne sa vidia nudné jeho výplody,
v tom s vami súhlasím. No keďže prichodí
často sem k nám a veľmi ovplyvňuje matku,
o jeho priazeň snažte sa hneď od začiatku.
Pytač sa musí zapáčiť a prvou jeho
snahou je získať dobré oko u každého,
ba prepásol by tuším šancí nemálo,
keby naň čo len psíča v dome brechalo.
KLITANDER
Hej, máte pravdu, ale toho Trissotina
ja neznesiem a nič on pre mňa neznamená.
Skôr si dám jazyk vytrhnúť a rozbiť nos,
než by som chválil jeho poetický sós.
Ešte som nemal smolu s ním sa uvidieť,
no z jeho haraburdia uhádol som hneď,
s akým to obmedzencom mám tu dočinenia,
ako až do dna je tá hlava vyprázdnená,
koľko je nebotyčnej nadutosti v ňom,
že všetci hľadia naňho iba s obdivom,
ako sa na nič okrem seba nepozerá,
ako sám chváli to, čo vyjde z jeho pera,
sám na seba si husto trúsi pochvaly
a kritikom len: Nehas, čo ťa nepáli.
Ba veru tak sa správa ako generál,
čo celý svet so svojím vojskom premeral.
HENRIETTA
Dobre ste to povedali, je to vskutku tak.
KLITANDER
A keď si k tomu primyslím ten jeho brak,
čo plodí a čo považuje za verše,
to veršoprzniteľstvo najmizernejšie,
už aj tie predstavy ma nevýslovne trápia.
Raz na súde som zazrel neznámeho chlapa
a stavil som sa, že to môže byť len on,
pán Trissotin. A namojdušu - vyhral som.
HENRIETTA
Nežartujete?
KLITANDER
Pravdu hovorím. No beda,
tu vidím vašu tetu. Dovoľte mi teda
vložiť jej do rúk pravdu i náš osud vratký,
aby nám vydobyla priazeň vašej matky.
KLITANDER, BELISA, Henriettina teta (4. výstup)
KLITANDER
Prepáčte, madame, že sa približujem k vám
a z veľkej svojej lásky sa vám vyznávam.
A presvedčený som, že práve vám to hlavné...
BELISA
Stačí! Len nevyznávajte sa príliš zjavne.
Ak mojím ctiteľom byť túžite, tak potom
namiesto vašich úst nech oči vravia o tom.
Nech sa v nich zračí vrúcna túžba mladíkova,
pretože takú tému znevažujú slová.
Milujte ma a spaľujte sa túžbami,
lež o tom všetkom smieme vedieť iba my.
Kým nezjavíte pred nikým svoj vrelý cit,
som ochotná vám skrytú vášeň odpustiť;
keby ste však len slovko riekli, vo chvíli
by ste raz navždy moju priazeň stratili.
KLITANDER
Nestrachujte sa, madame, buďte bez obáv:
ja totiž v svojom srdci nosím iný zjav.
Prosím vás iba o pomoc, len dve-tri vety,
len pomôžte mi získať ruku Henrietty.
BELISA
Ach, ten zvrat vašu opatrnosť prezrádza mi:
ako len viete zakryť úskok jemnosťami!
V nijakom diele o ľúbosti, plnej snov,
nestretla som sa s toľkou duchaplnosťou.
KLITANDER
Nie, madame, bez duchaplnosti, bez zbrane
úskoku prednášam vám svoje vyznanie:
nebesá samy moje srdce pripútali
ku kráse, ktorou sa len Henrietta chváli.
Celkom ma opanoval jas jej pôvabov
a teraz túžim iba oženiť sa s ňou;
preto vás prosím pre všetko, čo je vám drahé,
aby ste pomáhali tejto mojej snahe.
BELISA
Už chápem, ako sa vám srdce túžbou zmieta
a koho myslíte tým menom Henrietta.
Pretvárate sa krásne, no ja tiež sa nedám
a tiež tak zastreto vám, pane, odpovedám:
Henrietta sa vyhne vášmu roztúženiu
a nemalo by zmysel sužovať sa pre ňu.
KLITANDER
Ach, madame, prekrúcate, kladúc do mojich
slov taký význam, ktorý vôbec nie je v nich.
BELISA
Môj bože! Prečo vlastne zapierate tak
to všetko, čo mi dávno prezradil váš zrak?
Mne stačí, že ste svoju túžbu nehynúcu
až takou dlhou cestou viedli k môjmu srdcu
a že ste lásku - hoci mňa to nemýli -
čudesne jemnou rúškou úcty zakryli,
len aby moja povesť napriek zvodom tela
na večné veky večnou čistotou sa skvela.
KLITANDER
Ale...
BELISA
Tak dnes už dosť! Už ozýva sa česť:
tuším som viacej riekla, než som mala riecť.
KLITANDER
Och, mýlite sa...
BELISA Dosť! Už tŕpnem, čo sa stane,
keď líca planú mi; priam hanba sadla na ne.
KLITANDER
Ak ľúbim vás, nech na mieste ma porazí!
BELISA
Preč, skončite to bez ľúbostnej extázy.
KLITANDER (5. výstup)
KLITANDER
Parom ju ber aj s tým, čo sa jej v mozgu pletie!
Takéto rešeto tak ľahko nenájdete.
Za ženu si vziať rafiku? Tie spôsoby!
Vyhľadám pomoc istej múdrej osoby.
Hru Les Femmes Savantes uviedol Jean Baptiste Poquelin - Molière v roku 1672
Do slovenčiny preložili Vojtech Mihálik a Jozef Štefánik, Molière Komédie IV vydal Tatran Bratislava 1976
Komentáre