Bertranda

Lístie žltne, hmla sa tiahne,
mizne v poli kvet;
letí škorec s batôžtekom,
letí v šíry svet.

               Drozd ho zazrie z jarabiny,
               volá za ním v diaľ:
               Kdeže letíš, braček milý,
               kto ťa nahneval?

Vtom sa škorec rezko stočí,
náhle zmení smer;
prisadne si na konárik,
strasie si hmlu z pier.

               Nikto, braček, sťahujem sa,
               v noci je tu chlad;
               idem hľadať nový domov,
               hoc by tu bol rád!

Drozd len hlavou prikyvuje,
pochytí ho žiaľ,
prichodia mu na um časy,
keď tu hladoval.

              Pôjdem i ja, len sa zbalím,
              nenávidím pôst,
              onedlho príde zima,
              bude biedy dosť.

Drozd sa vzchopí a druh čaká,
kým si zamkne byt,
keď sa vráti, uvažujú,
jak tam budú žiť.

               Po zime zas vrátime sa,
               - bude to zas raj,
               lebo v svete najkrajší je
               vždy len rodný kraj.

Potom vozvýš spolu vzlietnu,
zmĺkne každý ruch,
ešte večer s druhmi letia
na ďaleký juh...

Z knihy Farebné skielka (1948), autor Dominik Štubňa-Zámostský
vydal Ján Horáček, Bratislava a Turčiansky sv. Martin, obrázky John James Audubon (1785-1851)

A hudba na počesť odchádzajúcich

https://www.youtube.com/watch?v=aQLm_V9nMWI&list=PLsNZSmkIbJbixX23A5BvMMRZh-i0jLmP2