Bertranda

Hypatia sa uchýli do pavilónu vymieňajúc si s Johnnym posunky. Obaja poznajú matku. Hypatia sa bezostychu teší z Percivalovej znenazdalej porážky. 

Percival (lapá dych): Pani Tarletonová, zaručujem sa svojou cťou - 
Pani Tarletonová: Ách, neodvolávajte sa na seba ani na svoju česť! Máte ma za blázna? Divím sa, ako sa len môžete tomu mladíkovi pozerať do tváre, keď ste ho najprv postrašili, a potom donútili k podpísaniu tých ošemetných klamstiev! A viete veľmi dobre, že aj keď ste v mojom dome hosťom ledva pol hodinu, predsa ste si po celú tú dobu všímali výhradne len moju dcéru. Fuj, hanbite sa!

Percival: Lord Summerhays, odvolávam sa na vás. Konal som správne, či nekonal?
Lord Summerhays: Konali ste najlepšie ako ste konať mohli, Mr. Percival. Ale či sa správna vec podarí, závisí od toho, či hru hrajú veľmi striktne všetci. Je nemožné hrať hru sám.

Bentley (znenazdania vybuchne): Joey, odlákal si Hypatiu?
Lord Summerhays (prísne): Bentley! Bentley! Ovládnite sa, sir!

Tarleton: No tak, Mr. Percival! V gentlemanských záležitostiach sa nezastiera. Skúste to s holou pravdou.
Percival: Prekérna situácia! Ak vyklopím pravdu, nikto mi neuverí!
Tarleton: Čožeby neuveril. Pravda núti človeka, aby jej veril.
Percival: Ale tiež, aby predstieral, že jej neverí. Pani Tarletonová, vybočili ste mimo rámec hry.

Pani Tarletonová: Neverím, že ste sa vôbec náležite zachovali, Mr. Percival.
Bentley: Nikdy by som ti neurobil takú ohavnosť, Joey. (Zápasí so vzlykotom.) Netvor!
Lord Summerhays: Bentley, treba aby si sa opanoval. Vám, Mr. Percival, som však nútený povedať, že môj syn rozhodne pochybil, keď vás pokladal za priateľa a gentlemana.
Percival: Slečna Tarletonová, pre vás tu trpím. Povedzte prosím, že si nezaslúžim výčitky. Len to - viac nežiadam!
Hypatia (škodoradostne sa pasie na jeho ťažkostiach): Naháňali ste ma krovinami a bozkali ste ma. Ak ste to nemienili vážne, nemali ste to robiť.

Percival: Ach, to naozaj presahuje medze! (Nerozhodne sa obráti k Strelcovi.) Sir, odvolávam sa na vás! Ako gentlemana. Ako čestného muža! Ako kresťana povinného chrániť blížneho! Ktorý muž sa mohol zachovať správnejšie ako som sa zachoval ja?

Strelec (veľmi zmätený): Čo teda mám vlastne povedať?
Johnny: Čo už nepovedal, čo povedať mal? Prečítajte listinu.

Strelec: Keď som vypovedal pravdu pravdúcu, bol som donútený ju odvolať. A teraz ma zas nútite, aby som odvolal odvolanie! Čo si má teda človek vlastne počať?
Percival (trpezlivo): Prosím, Mr. Brown, snažte sa zachovať si jasnú myseľ. Naznačil som vám, že ako gentleman nesmiete znižovať dobrú povesť dámy, Vy, ako dúfam, ste súhlasili.
Strelec: No, áno, to znie veľmi pekne.
Percival: Ale zároveň ste povinný hovoriť pravdu. To predsa tiež nepopriete?
Strelec: Kto to popiera? Veď proti tomu nenamietam ani slovo.
Percival: Samozrejme, že nenamietate. Takže prosím, povedzte holú pravdu, jednoducho a úprimne. Kým ste zotrvávali zavretý v kúpeli, boli ste svedkom nejakej neslušnosti, ktorej by som sa dopustil?
Strelec: Nie.
Naraz:
Johnny: Čo teda myslíte, keď ste povedali -
Hypatia: Chcete hádam povedať, že ja -
Bentley: Ó, ste to ale tliachač! Bojíte sa -

Tarleton (vstane): Počkajte! (Ticho.) Nechajte to! Dosť už rečí. Johnny čuš! Mr. Percival, ste očistený. Tak aj ty, Patsy! Vaša česť je zachránená a tým je otázka vyriešená. Teraz je však nutné začať zbierku a dopomôcť tomuto mladíkovi k nejakému malému statku vo vzdialenom kraji, kde sú ľudia zvyknutí na výtržnosti a neporiadne pomery. On -
Pani Tarletonová: Dosť už žartov na účet úbohého mladíka, John. Neželám si to. Veď by ste ho boli skoro uštvali na smrť. (Ku Strelcovi.) Pili ste už čaj?

Strelec: Čaj? Na čaj je priskoro. Veď mi je celkom dobre. Ale doposiaľ som neobedoval, mal som za to, že mi obed nebude treba. Nečakal som, že zostanem nažive.

Pani Tarletonová: To je strašné! Takto nehovorte!

Johnny: Nie je pri rozume. Myslí, že je už po obede.
Pani Tarletonová: Ty nie si pri zmysloch, Johnny. Obedom myslí obedňajšie občerstvenie a čaj pije o pol siedmej. Však, miláčik?
Strelec (placho): Čo tak nerobia všetci ľudia?
Johnny (smeje sa): Teda, spánomjánom, to nie je zlé!
Pani Tarletonová: No tak nebuď hrubý, vieš,  že to neznášam! (K Strelcovi.) Šálka čaju vás povzbudí.
Strelec: Radšej nie, je mi aj bez neho celkom dobre.
Tarleton (ide k bufetu): Tu, vypite dúšok trnkového likéru.
Strelec: Ďakujem, nie. Som abstinent. Neznesiem alkohol v akejkoľvek podobe.
Tarleton: Nezmysel, to nie je alkohol. Likér z trniek. Ovocná šťava, viete.
Strelec (váha): Ovocný nápoj, naozaj?
Tarleton: Samozrejme. Ovocný nápoj. Tu! (Podá mu pohár likéru.)

Strelec (podíde k bufetu): Ďakujem. (Dôverčivo chce piť, ale prvý dúšok ho odstraší; div sa nezadusí.) Strašne to páli!
Tarleton: To vám len urobí dobre. Nebojte sa toho.
Pani Tarletonová (ide k nemu): Usrkujte, miláčik, nepite tak rýchlo.
Strelec zvolna srká, ale každá kvapka mu privádza slzy do očí.

Johnny (postúpi na miesto, ktoré Strelec prechodom k bufetu uvoľnil): No a teraz, keď je ten gentleman obsluhovaný, veľmi rád by som vedel, na čom vlastne som. Je to hádam sprostý obchodný návyk, ale priznávam, že by som veľmi rád vedel, kde sme sa vlastne ocitli.

Tarleton: Ja po tom netúžim. Kde si sa ocitol, tam si. A radím ti, nechaj celú vec tak ako je.
Bentley: Ja by som sa tiež rád dozvedel, na čom vlastne sme. Hypatia je moja snúbenica.
Hypatia: Bentley, ak ma ešte raz urazíte - ak poviete jediné slovo, opustím tento dom a nevrátim sa, kým ho neopustíte vy!
Johnny: Napchajte si tým fajočku a vyfajčite to, chlapče!
Bentley (neschopný súvislého slova od zlosti a potlačovaného plaču): Ach..! Beštie! Netvori!
Pani Tarletonová: Šetrite jeho city! Úbohé jahniatko.
Lord Summerhays (veľmi prísne): Bentley, správaš sa neslušne! Urobil by si najlepšie, keby si nás opustil na tak dlho, kým sa nespamätáš.

Bentley zahanbený odchádza, nedôjde však ďalej ako do polovice smerom k dverám pavilónu, kde sa s divokým vzlykotom vrhne na podlahu a začne vrešťať.

Pani Tarletonová (beží k nemu): Ó, úbohé dieťa! Neplačte, holúbok! Veď on to tak nemyslel. Neplačte.
Naraz:
Lord Summerhays: Prestaňte s tým pekelným vrešťaním, sir, buďte tak láskavý! Okamžite prestaňte!

Johnny: Na mňa chodí tiež s takýmto! Tu to máte. Aha, mama, aha, Patsy. Tu to samy vidíte!
Hypatia (prikrýva si uši): Ó, vy ničomník! Zastavte ho, Mr. Percival. Nakopnite ho!
Tarleton: Klud, klud. Utíšte sa, Bunny, utíšte sa.

Lina: Nechajte ho mne, pani Tarletonová. Miesto, prosím! (Kľakne si vedľa Bentleyho, svižne nadvihne hornú časť jeho tela zo zeme, vsunie sa pod neho a vstane, pričom má jeho telo položené cez rameno a vychádza s ním von.)
Bentley (ako je odnášaný, vystrašene, vytriezvene a zahanbene): Čo to so mnou vyvádzate? Nechajte ma! Pustite ma, miss Szczepanowska - (Vzďaľujú sa z dosluchu.)
Strašidelné ticho, všetci uvažujú o Bentleyho osude.

Johnny: Veľmi rád by som vedel, čo s ním urobí.
Hypatia: Zrejme mu naloží! A dúfam, že poriadne.
Lord Summerhays: Tiež dúfam. Áno, želám si to. Tarleton, som nadmieru znepokojený, ba pokorený správaním syna vo vašom dome. Bude hádam najlepšie, ak ho odvediem.
Tarleton: Ale kdeže, prečoby? No, holúbätko, teraz, keď slečna Lina odviedla Bentleyho, mohla by si hádam na chvíľu odviesť Mr. Browna?

Strelec (s nečakanou prudkosťou): Nevolám sa Brown. (Všetci sa naňho pozrú. Aj on vzdorovito prijíma ich pohľady, rozohnený likérom k boju. Vysrkne poslednú kvapku z pohára, odhodí ho na bufet a postúpi do stredu.) Volám s Baker, Julius Baker! Mr. Baker! Ak niekto o tom pochybuje, som pripravený sa mu postaviť!

Pani Tarletonová: John, nemal si mu dávať ten trnkový likér. Stúpa mu do hlavy.
Strelec: Neverte tomu! Ovocné likéry nestúpajú do hlavy, a keby aj stúpali, čo na tom? Voči vám nemám jediné slovo, madam, vás si ctím a vážim! (Plačlivo.) Boli ste veľmi dobrá k mojej matke, mojej úbohej matke! (Znovu upadne do odvážnej nálady.) Ale vravím, volám sa Baker a nedovolím, aby sa so mnou zaobchádzalo ako s dieťaťom alebo aby ma ktokoľvek zotročoval! Volám sa Baker. Mysleli ste, že vám vyklopím svoje pravé meno? Kdeže. Ja nie!

Tarleton: A tak ste si teda vymysleli Johna Browna. To bolo veľmi chytré.
Strelec: Chytré! Hej, my kancelárski úradníci nie sme všetci takí hlupáci, ako myslíte. Priviedol ma k nemu náš účtovník. Vravel, že to je jediné meno, ktoré ako falošné meno nikto nepoužíva. Chytré, he? To si myslím.

Pani Tarletonová: Pozrite, Julius -
Strelec (vážne ju upokojuje): Buďte bez starostí, madam. Veľmi dobre viem, aká je moja povinnosť voči vám ako dáme a voči sebe ako gentlemanovi. Vás si ctím a vážim. Keby ste boli mojou matkou, ako to aj malo byť, bol by som mal lepšie vyhliadky. Ale nebude dôvod, aby ste sa za mňa hanbili! Sila reťaze nie je väčšia ako sila jej najslabšieho článku, ale veľkosť básnika spočíva vo veľkosti jeho najslávnejšej chvíle! Shakespeare sa opíjal. Frederik Veľký ušiel z bojiska. Ale čo ich urobilo slávnymi, bolo ako dokázali vystúpiť, nie ako dokázali klesnúť. Neboli veľkými vždy, ale boli veľkými vo svoj deň. Tak aj ja budem vo svoj deň - vo svoj deň, pamätajte - tiež v niečom veľký. Viem, že som sa tu predviedol hlúpo. Viem, že som nezvládol situáciu. Viem, že keby ste boli mojou matkou, hanbili by ste sa za mňa. Stratil som duchaprítomnosť, bol som zavrhnutiahodný zbabelec. Ale (bije sa v hruď) už nie som tým, kým som bol pred chvíľou! Dnes je môj deň. Videl som desiateho vlastníka potreštenej tváre ako ho kopajúceho a vreštiaceho odnáša žena. (Percivalovi.) Vy ste si na mne poriadne zgustli. Zhypnotizovali ste ma. Ale keď šlo do tuhého pokiaľ ide o vás, tiež ste sa tu veľmi nezaskveli. Poviem vám rovno, starého čerta ja o vás dbám.

Pani Tarletonová: Nie, to je nevychované. Nemali by ste niečo také predo mnou hovoriť.
Strelec: Radšej by som si jazyk vytrhol, ako by som pred vami povedal niečo vulgárne, lebo si vás ctím a vážim. Neklial som. Dokázal som svoju mužnosť. 

Pani Tarletonová: Čo sú toto za nápady! Ako sa vám to všetko dostalo do hlavy?
Strelec: Ach, len si nemyslite, že zato že som úradník, že nie som aj intelektuál. Čítam a rozmýšľam. Čítal som v jednej knihe - v prvotriednej šesťšilingovej knihe - túto zásadu: Dokážte svoju mužnosť. To bola pre mňa výzva. Vždy som si to pamätal. Verím tomu. Cítim, že to musím urobiť, aby som získal späť úctu po mojom zbabelom chovaní. Preto ju dokazujem vo vašej prítomnosti. Vravím chlapovi, ktorý ma urazil, že starého čerta ja oňho dbám. A veruže aj.

Tarleton: He, Summerhays, počujte, máte aj v Jinghiskhane takýchto chlapíkov?
Lord Summerhays: Samozrejme. Stretávate sa s takými všade. Sú najvážnejším problémom súčasnosti.
Strelec: Pravdu svätú ste povedali. (Domýšľavo.) Som problém. A hovorím vám, že keď si my úradníci uvedomíme, že sme problém! Vtedy sa majte na pozore; to je všetko.

Lord Summerhays (príjemným tónom k Strelcovi): Hovoríte, že veľa čítate?
Strelec: Myslím, že keby nato došlo, tak som prečítal viac kníh ako ktokoľvek z prítomných. To je to, čo váš Kapitalizmus rozbije. Problémy začínajú čítať. Ha! Tu v Anglicku to môžme robiť slobodne. Čo by ste si so mnou počali v Jinghiskhane, keby ste ma mali tam?

Lord Summerhays: No, keď sa ma priamo pýtate, poviem vám. Využil by som fakt, že nemáte dostatok rozumu ani sily, aby ste vedeli, ako sa zachovať v rôznych ťažkostiach. Upozornil by som niektorého inteligentného a ctižiadostivého policajta, že ste človek pôsobiaci komplikácie. Inteligentný a ctižiadostivý policajt by využil najbližšiu príležitosť, aby vás podráždil príkazom, aby ste si šli svojou cestou a zavesil by sa vám na päty, až kým by vás nevyprovokoval k mareniu jeho úradného výkonu. Hocijaká taká maličkosť by stačila, aby muž ako vy stratil sebaovládanie a aby na vás zvalili vinu. Potom by vás zatkli a uväznili, pokedy by sa veci neupokojili.

Strelec: A to voláte spravodlivosť!

Lord Summerhays: Nie. Spravodlivosť nebola mojou úlohou. Dostal som do správy provinciu, a tu som podnikal kroky nevyhnutné na to, aby som v provincii udržal poriadok. Ľudstvu nemožno vládnuť spravodlivosťou, ale zákonom alebo presvedčením. Ak ľudia odmietnu vládu zákona alebo presvedčenia, nastúpi vláda násilia alebo podvodu, alebo oboch. Použil som obidvoje, keď zákon a presvedčenie neúčinkovali. Čo svet svetom stojí, robil tak každý vládca, aj vtedy, ak násilie a podvod nenávidel tak, ako ich nenávidím ja. To by ste tiež mali vedieť, mladý priateľu, aby ste mohli včas rozoznať, že anarchizmus je hra, pri ktorej vás môže poraziť polícia. Čo na to hovoríte?

Strelec: Čo mám na to povedať! Tak toto nazývam škandalózne: to musím povedať.  
Lord Summerhays: Presne: to musí povedať každý okrem britskej verejnosti, ktorá predstiera, že tomu neverí. A teraz mi dovoľte solidárnu osobnú otázku. Nebolí vás hlava?
Strelec: Teraz, keď ste sa opýtali, bolí. Trochu som sa rozčúlil.
Pani Tarletonová: Chúďa chlapec! Niet divu, po všetkom, čo ste zažili! Potrebujete niečo zjesť a vyspať sa. Poďte so mnou, rada by som sa niečo dozvedela o vašej nebohej matke a o vás. Poďte len so mnou. (Vedie ho ku vnútorným dverám.)

Strelec (poslušne ju nasleduje): Zo srdca vám ďakujem, madam. (Pani Tarletonová vyjde. Predtým ako ju strelec nasleduje, sčasti privrie dvere a zastane na podeste, aby povedal): Aby ste vedeli: nepodrobujem sa nikomu z vás tu. Podrobujem sa len pani Tarletonovej, lebo ona je jedinečná medzi tisícmi. Napriek tomu stále dokazujem svoju mužnosť.  Aby bolo jasné: o vás všetkých ja starého čerta dbám! (Vybehne, trochu poľakaný možnými dôsledkami svojho vzdoru, ktorý vyprovokoval Johnnyho k netrpezlivému rozmachu smerom ku nemu.)

Hypatia: Zaplaťpánboh, že už odišiel! Ach, aká nuda! AKÁ nuda! Táraniny, táraniny, táraniny!

Z hry Misalliance (1909-1910) autor George Bernard Shaw

Mesaliance preložil do češtiny Karel Mušek
V r. 1919 vydalo Zátiší, knihy srdce i ducha