Bertranda

Tretie dejstvo - dokončenie

(Pani Tarletonová vyjde. Predtým ako ju strelec nasleduje, sčasti privrie dvere a zastane na podeste, aby povedal): Aby ste vedeli: nepodrobujem sa tu nikomu z vás tu. Podrobujem sa len pani Tarletonovej, lebo ona je jedinečná žena medzi tisícmi. Napriek tomu stále dokazujem svoju mužnosť. Aby bolo jasné: o vás všetkých ja starého čerta dbám! (Vybehne, trochu poľakaný možnými dôsledkami svojho vzdoru, ktorý vyprovokoval Johnnyho k netrpezlivému rozmachu smerom ku nemu.)

Hypatia: Zaplaťpánboh, že už odišiel! Ach, aká nuda! AKÁ nuda! Táraniny, táraniny, táraniny!

Tarleton: Nič sa nedá robiť, Patsy, aj my budeme hovoriť. O tebe.

Johnny: Nemá zmysel sa tomu vyhýbať, Pat. Nech radšej vieme, na čom sme.
Lord Summerhays: Slečna Tarletonová, nechcete sa posadiť? Som veľmi unavený z toho postávania.

Hypatia prejde z pavilónu a zoberie si ku pracovnému stolíku stoličku. Lord Summerhays vezme stoličku odnaproti a sadne si po jej pravej strane. Percival použije stoličku, ktorú Johnny ponúkol po príchode Line, Tarleton si sadne na konci písacieho stola; Johnny stojí.

Lord Summerhays (so vzdychom uľahčenia, že už sedí): Teraz nastane zmena témy, po ktorej už všetci prahneme.

Johnny (zmätene): O čo ide?
Lord Summerhays: Veľká záležitosť. Záležitosť, ktorou premrhajú muži aj ženy bez ťažkostí aj celé hodiny. Téma, ktorá zamestnáva všetkých čitateľov románov a všetkých návštevníkov divadiel. Otázka, ktorá ich nikdy neunaví.

Johnnny: Ale čo je to za otázka?
Lord Summerhays: Otázka, ktorý konkrétny mladý muž sa dá dokopy s istou mladou ženou.
Percival: Akoby na tom záležalo!
Hypatia (ostro): Čo ste to povedali?
Percival: Povedal som akoby na tom záležalo!
Hypatia: Tomuto hovorím negalantnosť.
Percival: Čože vám na tom záleží? Vám, ktorá sa tak veľkolepo nespráva ako dáma!
Johnny: Počujte, Mr. Percival, moju sestru nemáte čo urážať.
Hypatia: Ale čuš, Johnny. Vystačím si aj sama. Nepleť sa do toho.

Johnny: Á, tak výborne. Ak sa chceš takto predvádzať - strpieť, aby ti nejaký muž povedal, že sa nesprávaš ako dáma, a potom sa aj ako dáma nesprávať, na to už nemám čo povedať.

Hypatia: Myslím, že Mr. Percival je absolútne negalantný, ale nechcem aby ma niekto chránil. Nijakí muži sa nebudú pliesť do mojich záležitostí pod zámienkou, že ma ochraňujú. Nie som som tvoje dieťa. Keby som sa ja plietla medzi teba a nejakú ženu, veľmi rýchlo by si mi pripomenul, aby som si hľadela svojho.

Tarleton: Deti, nehandrkujte sa. Čítajte Dr. Wattsa. Správajte sa.

Johnny: Nemám už viac slov a tak sa mi zdá, že ma tu nechcú, takže sa poberiem. (So strojeným pokojom odíde pavilónom.)

Tarleton: Summerhays, rodina je strašná vec, nemožná vec! Pes a mačka. Patsy, hanbím sa za teba.

Hypatia: Potom to s Johnnym urovnám, ale nestrpím, aby tu strkal nejapné prsty do mojich záležitostí.
Lord Summerhays: Otázka, Mr. Percival, znie, či ste naozaj gentleman, alebo nie ste?

Percival: Bol Napoleon naozaj gentleman, alebo nebol? Kedysi prikázal dáme, aby sa uhla z cesty nosičovi: "Madam, rešpektujte bremeno!" To bolo chovanie dokonalého gentlemana. Ale Volneyovi uštedril kopanec zato, že povedal, že jediné, čo Francúzsko chce, je, aby mu zasa vládli Bourbonovci. To bolo skôr chovanie nádenníka. Nuž, tak ako Napoleon, ani ja nie som uliaty z jednej formy. Niekedy som gentleman. Niekedy sa správam s tak brutálnou jednoduchosťou, v akej ma ťažko predčí aj slečna Tarletonová.

Tarleton: Gentleman alebo nie, Patsy, čo zamýšľaš?
Hypatia: Čo zamýšľam? Otázky o úmysloch treba predsa adresovať gentlemanovi. 
Tarleton: Ale hybaj, Patsy! Dosť už tých nezmyslov. Povedal ti hádam Mr. Percival niečo, čo by som sa mal dozvedieť, alebo čo by mal vedieť Bentley? Povedala si niečo ty Mr. Percivalovi?

Hypatia: Mr. Percival ma naháňal vresoviskom a bozkal ma.

Lord Summerhays: Čo na to ako gentleman hovoríte, Mr. Percival?
Percival: Ako gentleman nebozkávam, aby som potom o tom rozprával. Ale ako obyčajný muž, či skôr ak chcete, obyčajný grobian priznávam, že som tak urobil na podnet slečny Tarletonovej.
Hypatia: Beštia!

Percival: Že ma to bavilo, nepopieram. Ale ja som nič neinicioval. Začal som tým, že som sa dal na útek.
Tarleton: Takže Patsy beží rýchlejšie než vy, však?

Percival: Áno, keď naháňa mňa. Beží rýchlejšie a rýchlejšie. Ja pomalšie a pomalšie. A tie vaše lesy sú plné čarov. Bol tam jeden prekliaty lelek. Počuli ste niekedy cvrlíkanie lelka? Počúvali ste niekedy aké náhle ticho nastane, keď stíchne? Počuli ste niekedy, ako volá samičku dvojnásobným trepotom krídel a tým pračudesným hvizdom, ktorý nedokáže ani slávik? No, to sa stalo v lesíku, keď som utekal. Tak som sa obrátil a prenasledovateľka sa stala prenasledovanou.

Hypatia: Musela som sa brániť ako divá mačka.
Lord Summerhays: Prosím o tom nám nehovorte. Nehodí sa to pre uši starých ľudí.
Tarleton: No a ako to skončilo?
Hypatia: Ešte to neskončilo.
Tarleton: Ako to teda skončí?
Hypatia: Spýtaj sa jeho.
Tarleton: Ako to skončí, Mr. Percival?

Percival: Nemôžem si dovoliť oženiť sa, Mr. Tarleton. Kým žije môj otec, mám len tisíc libier ročne. Z toho môžu dvaja ľudia sotva vyžiť.

Tarleton: Sotva vyžiť? Keď som sa ženil ja, bol by som strašne šťastný, keby som mal zaistenú len štvrtinu tej sumy.

Percival: Nepochybujem, Mr. Tarleton, ale ja nie som človek skromných nárokov. Bol som vychovaný v rodine, ktorá minula najmenej sedemkrát alebo osemkrát toľko a som v ustavičných peňažných problémoch, lebo proste neviem, ako s tisíckou libier ročne vystačiť. Je vylúčené žiadať po hocijakej žene aby so mnou zdieľala potupnú chudobu. Okrem toho som na ženenie príliš mladý. Mám len dvadsaťosem.

Hypatia: Papa, kúp mi to zviera.

Lord Summerhays (bojazlivo): Drahá slečna Tarletonová, nebuďte taká rozpustilá. Viem, aká je to slasť šokovať starého muža, ale sú isté medze, kedy sa slasť mení na barbarstvo. Nerobte to. Prosím.
Hypatia: Mám povedať Papa o vás?
Lord Summerhays: Tarleton, radšej som vám mal povedať, že som kedysi ponúkol vašej dcére, aby sa stala mojou vdovou.
Tarleton: A prečo si ponuku neprijala, ty pochábeľča?
Lord Summerhays: Bol som jej príliš starý.

Tarleton: A to všetko sa zrejme dialo mne pred nosom! Beháš za mladíkmi a starí muži behajú za tebou. A ja som posledný na svete, kto sa o tom dozvie.
Hypatia: Ako som mohla s tebou hovoriť o takých veciach?
Lord Summerhays: Deti a rodičia, Tarleton.
Tarleton: Ach, tá priepasť, čo čnie medzi nimi! Neprekročiteľná, večná priepasť! Takže ti mám kúpiť to zviera, eh?
Hypatia: Prosím, papa.
Tarleton: Aká je cena, Mr. Percival?
Percival: No, s ďalšími tisícpäťstomi by sme mohli vystačiť, ak k tomu prispeje aj otec. Ale chcel by som radšej viac.
Tarleton: Je to u vás len čisto otázka peňazí, že?

Percival (po krátkom zvážení): Prakticky áno, závisí to na nich.
Tarleton: Viete, myslel som, že by ste mohli mať aj akúsi záľubu v Patsy.

Percival: Ale myslíte, že na tom záleží? Patsy ma bezpochyby okúzľuje. Ja zrejme okúzľujem Patsy. Ale verte, to vôbec nestojí za uváženie. Jeden z mojich otcov (kňaz) zosobášil stovky párov: párov, čo sa vybrali navzájom, párov vybratých rodičmi, párov donútených k svadbe takými alebo onakými okolnosťami; a uisťuje ma, že keby boli sobáše robené hodením všetkých mužských mien do jedného a všetkých ženských mien do druhého vreca a potom by dieťa vyťahovalo mená so zaviazanými očami ako lotérne čísla, bolo by percento šťastných manželstiev presne rovnaké ako máme teraz v Anglicku. Povedal, že Amor je len dieťa so zaviazanými očami; myslím, že to je pekná myšlienka! Šance a riziká budem mať s Patsy rovnaké ako s kýmkoľvek iným. Verte, nie som voči vám slepo fanatický. Nie som žiadny doktrinár, žiadny otrok teórie. Vy a lord Summerhays ste skúsení ženatí muži.  Ak mi poviete nejakú dôveryhodnú metódu, ako si vybrať ženu, budem veľmi šťastný a použijem ju. Očakávam vaše návrhy.
(So zdvorilou pozornosťou pozrie na lorda Summerhaysa, ktorý nemá žiadnu odpoveď a vyhýba sa jeho pohľadu. Pozrie na Tarletona, ktorý zachmúrene zovrie pery a bez slov štrngá peniazmi vo vreckách.) Očividne ani jeden z vás nemá žiadny návrh. Potom sa Patsy hodí tak dobre ako hocijaká iná pod podmienkou, že budú k dispozícii peniaze.

Hypatia: Ó, krásne, krásne od vás!

Tarleton: Keď som si bral Patsyinu matku, bol som do nej zamilovaný.
Percival: Zamilovaný prvý krát?
Tarleton: Áno, zamilovaný prvý krát.
Percival: A naposledy?
Lord Summerhays (pobúrený): Pane, nezabúdajte, že hovoríte v prítomnosti jeho dcéry!

Hypatia: Ach, to nevadí. Čo ja! Som zvyknutá na dobrodružstvá Papa.
Tarleton (bolestne sa zapýri): Patsy, dieťa, to bolo ne - necitlivé.

Hypatia: Ale papa, nikdy si neprejavil nejakú citlivosť, keď si posudzoval moje správanie. Nechápem, prečo by som nesmela hovoriť aj ja o tebe. Je to taký nezmysel! Myslíš, že mladí ľudia nevedia?

Lord Summerhays: Som si istý, že mladí ľudia necítia. Tarleton, je to strašné, je to brutálne. Ak nemá nikto z tých mladých pojem - o - o -

Percival: Povedzme - pojem o otcovskej sentimentalite? Je mi nesmierne ľúto ak vás budem šokovať, ale nezabúdajte, že som bol vedený k diskusiám o ľudských záležitostiach s tromi otcami zároveň. Som dospelý. Patsy je dospelá. Mne nevštepíte nejakú úctu. A podľa všetkého nevštepíte nejakú úctu Patsy. Možno vás to prekvapí. Možno vás to zabolí. Ľutujem. V tom sa nedá pomôcť. Ako je to s peniazmi?

Tarleton: Mne nevštepíte nejakú veľkodušnosť, mladý muž.
Hypatia (naozaj rozveselená sa smeje): Teraz vás dostal, Joey!

Tarleton: Nebol som ti predsa zlý otec, Patsy.
Hypatia: Veď ani nehovorím, drahý papa. Len keby sa mi podarilo ťa presvedčiť, že som už dospelá, vychádzali by sme skvelo.
Tarleton: Pamätáš sa na Billa Burta?
Hypatia: Prečo?

Tarleton (ostatným): Bill Burt bol našim robotníkom. Chcel som ho vyhnať, lebo kopal vlastného otca. Ospravedlňoval sa, že vraj otec ho kopal tak dlho, až kým nevyrástol, aby to mohol otcovi vrátiť. Patsy zaňho prosila. Spýtal som sa ho, čo asi cítil, keď prvýkrát skopal vlastného otca, a zistil som, že cítil to isté, ako keby nakopal hocikoho iného. Smial sa a vravel, že starý asi skôr vie, čo pri tom cítil. Len si predstavte, lord Summerhays, len si predstavte!

Hypatia: Ale ja som ťa nikdy nekopala, papa.
Tarleton: Kopla si ma krutejšie, Patsy, než kedy Bill Burt kopal svojho otca.

Lord Summerhays: Je to márne, Tarleton. Šetrite si slová. Predsa vážne nečakáte, že títo mladí budú vo svojom veku cítiť s tým, čo tento gentleman volá otcovskou sentimentalitou?

Tarleton (tklivo): Neznamená to pre teba nič iné ako otcovskú sentimentalitu, Patsy?
Hypatia: Tak oveľa viac dávam prednosť tvojej prehnanej vitalite, papa.

Tarleton (prudko): Drž jazyk za zubami, mladá diablica! Vy mladí ste všetci rovnakí: tvrdí, hrubí, plytkí, krutí, sebeckí, nemravní! Opusti môj dom okamžite, ako sa ti len podarí svojim lichotením donútiť tohto pána, aby si ťa vzal, a čím skôr, tým lepšie! (Percivalovi.) Myslím, že ste povedali, že vaša cena je tisícpäťsto libier. Majte ich. A prajem vám, aby ste pri tomto kšefte dobre pochodili.

Percival: Keby ste chceli vedieť, kto som -

Tarleton: Capa starého sa starám, kto ste alebo kým ste. Máte dovolenie vziať si toto dievča za pätnásť stoviek libier ročne, to je všetko, čo ma zaujíma. Kto ste, to povedzte jej, ak sa vám páči. Je to jej vec, nie moja.

Hypatia: Neodpovedajte, Joey, to prejde. Lord Summerhays, je mi ľúto Bentleyho, ale Joey je jediný muž vhodný pre mňa.

Lord Summerhays: Ale to snáď -
Hypatia: Nehovorte prosím, že to snáď vášmu úbohému chlapcovi zlomí srdce. Pravdepodobnejšie to zlomí srdce vám.
Lord Summerhays: Och!
Tarleton (vyskočí): Opusti túto miestnosť. Počuješ, opusti túto miestnosť!
Percival: Nerozčuľujeme sa snáď trochu zbytočne? Nehnevajte sa, Mr. Tarleton. Čítajte Marca Aurelia.

Tarleton: Neopovažujte sa robiť si zo mňa blázna! Pakujte si svoj aeroplán z môjho skleníka a sám sa pakujte z môjho domu.

Percival (vstane, Hypatii): Budem asi nútený už obedovať v Beacone, Patsy.
Hypatia (vstane): Urobte tak. Budem obedovať s vami.
Tarleton: Počula si, keď som povedal, aby si opustila túto miestnosť?
Hypatia: Počula. Vidíte, Joey, čo znamená žiť s rodičmi. Znamená to žiť v dome, kde vám môžu hocikedy prikázať, aby ste opustili miestnosť. A nezostáva mi len poslúchnuť: dom je otcov, nie môj.
Tarleton: Kto zaň platí? Choď a ži na vlastnú päsť, ako som žil ja, ak túžiš po samostatnosti!
Hypatia: Práve to chcem, ale ty mi v tom brániš! Ako môžem žiť na vlastnú päsť, keď som väzňom?
Tarleton: Drž jazyk za zubami.
Hypatia: Ovládaj sa.

Percival (prejde medzi otca a dcéru): Lord Summerhays, isto sa ku mne pridáte, ak sa pokúsim otca aj dcéru upozorniť, že teraz dosiahli to bežné štádium rodinného života, kedy ďalším vzostupom môže byť len rana. Chcete naozaj Patsy udrieť, Mr. Tarleton?

Tarleton: Chcem! Chcem jej vytĺcť dušu z tela. A ak mi nepôjde z očí, spravím to! (Sadne si písaciemu stolu a chytí sa ho obomi rukami, aby sa ovládol.)

Hypatia (chladne ide ku nemu a oprie sa prsiami o jeho zhrbené plecia): Ak ma chceš zbiť, len aby sa ti uľavilo, naozaj a skutočne pre zábavu z toho a uspokojenie z toho, udri. Nemám ti to za zlé.

Tarleton (skoro hystericky): Vždy som veril, že tieto scény bežné v iných rodinách by boli nemožné v mojej vlastnej! A teraz - (Prekonaný pohnutím, žalobne pokračuje.) - teraz neviem, čo správne povedať. Neviem urobiť správnu vec. Neviem vlastne, čo je vôbec správne. Som porazený a ona to vie! Summerhays, povedzte, čo mám robiť?

Lord Summerhays: Keď pri zasadnutí mojej rady v Jinghiskhane dospejeme k vrcholu, kde by mohla prepuknúť bitka, obyčajne odročím schôdzu. Odložme diskusiu. Počkajme do pondelka; nedeľa nám výborne pomôže, upokojí nás. Verte, nerobím si žarty, ale rada tohto mladého muža nie je celkom zlá. Prečítajte si niečo.

Tarleton: Prečítam si Kráľa Leara.
Hypatia: Nie. Veľmi to ľutujem, drahý papa.

Tarleton: Nič neľutuješ! Vysmievaš sa mi. Ale tak mi treba! Rodičia a deti! Žiadny otec nemá poznať svoje vlastné dieťa. Žiadne dieťa nemá poznať vlastného otca. Nech rodina vymizne z civilizácie! Ľudstvo nech vychovávajú v ústavoch!

Hypatia: To už áno. Aké zábavné! Potom budeme priateľmi, papa, a Joey smie zostať na obed.
Tarleton: Nech zostane na obed. Nech zostane na raňajky. Nech tu strávi celý život. Nehovor, že som ho vyhnal. A nehovor, že som vyhnal teba.
Percival: Nemám ale právo vás obťažovať. Vpadnúť do domu ako som ja -

Tarleton: Z neba. Ha! Spadol. Nový letecký šport. Len zočíte pekný dom; vlietnete si doň; uchvátite človeku dcéru a zasa odletíte.

Bentley sa vráti, ruky mu visia dolu akoby cvičil do krajného vysilenia. Je veľmi smutný. Keď sa potáca k Percivalovej stoličke, všetci sa naň uprene dívajú.

Bentley: Je mi ľúto, že som sa zosmiešnil. Prepáčte. Hypatia, je mi to hrozne ľúto, ale pevne som sa rozhodol, že sa vôbec neožením. (V hlbokej skleslosti si sadne.)

Hypatia (beží k nemu): Aké milé od vás, Bentley! Samozrejme ste uhádli, že sa chcem vydať za Joeyho. Čo vám ta Poľská dáma urobila?

Bentley (odvráti hlavu): Ak vám to nevadí, radšej by som o nej nehovoril.
Hypatia: Zamilovali ste sa do nej! (Smeje sa.)

Bentley: Je hnusné sa z toho smiať.
Lord Summerhays: Nie ste jediný, kto dnes trpí šľahmi výsmechu tejto mladej dámy, Bentley.

Lina s čiapkou na hlave a leteckými okuliarmi v ruke hrmotne vstúpi vnútornými dverami.

Lina (na schodoch): Mr. Percival, mohli by sme to lietadlo znova naštartovať? (Zostúpi a beží ku dverám pavilónu.) Musím vyjsť odtiaľto na vzduch - rovno do modrého neba.

Percival: Nie je to možné. Kostra je preliačená. Benzín došiel - to práve spôsobilo pád. A ako sa dá tu z týchto krovísk hladko vzlietnuť?

Lina (rúti sa opäť do stredu miestnosti): Kostru vyrovnáme. Benzín môžeme kúpiť v Beacone. Niekoľko robotníkov prenesie lietadlo na portsmouthskú vozovku, a z tej už je vzlet ľahký!

Tarleton (vstane): Ale prečo nás chcete opustiť, slečna Szcz?

Lina: Priateľu, toto je strašne zatuchnutý dom. Zdá sa, že tu nemyslíte na nič iné, len na nahováranie. Všetka vaša konverzácia sa týka nahovárania. Zo všetkých vašich obrazov pozerá nahováranie! Dívate sa všetci len zamilovanými očami. Ste tým nasiaknutí, ponorení v tom: ešte aj texty na stenách vašich spální sú o láske. Je to nechutné. Je to nezdravé. Vaše ženy sú držané v záhaľčivosti a stroja sa, len aby ste im vyznávali lásku! Nepobudla som tu hodinu, a už je do mňa každý zamilovaný, akoby zato že som ženou, bolo mojim poslaním byť stvorená pre nahováranie. Vy prvý, starý priateľu. Prepáčila som vám, lebo ste pekne hovorili o svojej žene.

Hypatia: Ó, ó, ó! Ó, papa!

Lina: Potom vy, lord Summerhays, prídete za mnou; a nechcete nič, len aby som nespomenula, že ste sa mi pred dvomi rokmi vo Viedni dvorili. Odpustila som vám, lebo som vás pokladala za vyslanca,  a všetci vyslanci sa radi dvoria a sú láskaví a užitoční k tým, ktorí cestujú.
Potom ten mladý gentleman. Je síce zasnúbený s touto mladou dámou, ale to mu nevadilo; vyznal mi lásku, lebo som ho vyniesla na svojich rukách, keď tu začal vrešťať. To všetko som ticho zniesla. Teraz však prišiel váš Johnny, zveril sa mi, že som neobyčajne krásna žena, a požiadal ma, aby som si ho vzala! Ja, Lina Szczepanowska, VYDAŤ sa zaňho!!!!!

Nehnevám sa na toho chlapca, je dieťa, miluje ma, bola by som nútená dávať mu vreckové a bdieť nad ním, bolo by to potreštené, ale počestné. Ani vám, priateľu, nezazlievam, ste, ako hovoríte, starý - ouf! Ale nechceli ste si ma kúpiť; navrhli ste - pokým nebudeme presýtení, až kým nedosiahnete taký vrchol šťastia, že sa už neodvážite dožadovať sa väčšieho. Aj to je pochabosť, najmä vo vašom veku, ale je to dobrodružstvo, a nie hanebné. Nehnevám sa na lorda Summerhaysa, bolo to vo Viedni, uprípitkovali ho na slávnostnom bankete; nebol triezvy. To škodí zdraviu, ale nie je to hanebné.

Ale váš Johnny! Ach váš Johnny! s tým svojim ženením. Urobí to so mnou sporiadane. Poskytne mi domov a spoločenské postavenie. Povie mi, že musím vedieť, že moje terajšie spoločenské postavenie je pre slušnú dámu nevhodné. Mne, Line Szepanowskej! Som počestná žena, na živobytie si zarábam. Som slobodná, žijem vo vlastnom dome. Som znalá sveta, mám tisíce priateľov, každý večer mi tlieskajú zástupy ľudí, tešia sa zo mňa, kupujú si moju podobizeň, platia ťažko zarobenými peniazmi, aby ma videli. Som silná, zručná, odvážna, nezávislá, som nepredajná; som taká, aká má žena byť, a v našej rodine nebol štyri generácie jediný opilec. A tento Angličan! Tento plátenník! Odváži sa ma požiadať aby som šla a žila s ním v jeho krrrrrrráličej búde, prijímala chlieb z jeho ruky, dožadovala sa peňazí na drobné výdavky, odievala sa do mäkunkých šiat a bola jeho ženou! jeho manželkou! Nie, radšej by som klesla k najnižším hĺbkam svojho povolania. Prekrmovala by som levov a predstierala, že ich krotím. Klamala by som zraky počestných divákov kúzelníckymi trikmi namiesto skutočných činov sily a zručnosti. Radšej by som bola klaunom a slúžila ako zlý príklad detičkám. Ba klesla by som ešte hlbšie, stala by som sa herečkou alebo opernou speváčkou, ohroziac svoju dušu bezbožnou lžou predstierania, že som niekým iným. To všetko by som bola schopná - len nie prijímať chlieb z rúk muža a urobiť ho tak pánom svojho tela a svojej duše. A môžte teda povedať vášmu Johnnymu, aby si kúpil nejakú Angličanku; Linu Szczepanowskú si nekúpi; a tiež nezostanem ani o sekundu dlhšie v dome, v ktorom mi núkajú takú hanbu. Adieu.

(Obráti sa k ráznemu odchodu, ale stretne sa vo dverách zoči voči s Johnnym. Johnny vchádza pomaly, ruky vo vreckách a vážne premýšľa.)

Johnny (dôverne): Nebudete spomínať náš rozhovor, slečna Šepanoska, však? Nebolo by to dobré, a radšej by som bol, keby ste to nerobili.
Tarleton: Práve sme sa o ňom dopočuli, Johnny.
Johnny (krátko, ale nie zlomyseľne): Ale; skutočne?

Hypatia: Mačka je von z vreca, Johnny, a týka sa to všetkých. Mali už prednosť všetci pred tebou: papa, Lord Summerhays, Bentley a všetci. Nedovoľ im, aby sa ti vysmievali.

Johnny (po tvári sa mu postupne rozostierajú chmáry): Bolo by zbytočné predstierať, že som, pokiaľ ide o teba, otče, prekvapený, však? Dúfam, že si to prijal tak ako ja. Všimnite si, slečna Šepanoska, mňa to nevzalo. Som mysliaci človek, ovládol som sa. To uznáte.

Lina (úprimne): Ó, áno. Nehádam sa s vami. Ste, ako sa hovorí - trdlo. Ale nie zlé trdlo.
Johnny: Ďakujem. Ak smie trdlo prejaviť nejakú mienku, tak ju prejavím. Slečna Lina, myslím, že svojimi číslami zarobíte tak desať libier za večer?
Lina (pohŕdavo): Desať libier za večer? Zarábam desať libier za minútu.

Johnny (so zvýšeným rešpektom): Naozaj? Nemal som o tom tušenia, dúfam, že mi prepáčite môj omyl. Ale princíp je stále rovnaký. Verím, že sa vás nedotkne, čo teraz poviem. Uvažoval som a odpozoroval som to v každodennom živote. Môžete mi teda veriť: od momentu, ako sa žena stane peňažne nezávislou, chytá sa v mravných otázkach palice za nesprávny koniec.

Lina: Naozaj? A z toho vyvodzujete, Mr. Johnny?

Johnny: No, samozrejme, že nezávislosť sa pre ženy nehodí, a nemá im byť povoľovaná. Pre ich vlastné dobro, prosím, chápte. A pre dobro všeobecnej morálky. Však so mnou súhlasíte, lord Summerhays?
Lord Summerhays: To je naozaj veľmi morálna morálka, ak sa tak smiem vyjadriť.

Pani Tarletonová vojde ticho vnútornými dverami.
Pani Tarletonová: Prosím, nerobte zbytočný hluk. Mladík zaspal.

Tarleton: Holúbatko, mám tu pre teba všelijaké novinky.
Johnny (starostlivo): Teraz je zbytočné obťažovať matku všetkým, čo sa prihodilo.
Pani Tarletonová (ide k Tarletonovi): Čo sa prihodilo? Nechcem, aby si predo mnou niečo zatajil, John. Čo ste tu vyvádzali?

Tarleton: Bentley si nevezme našu Patsy.
Pani Tarletonová: Samozrejme, že nie. A to sú tie veľké novinky? Nikdy som neverila, že by sa zaň vydala.
Tarleton: Ide ešte o niečo iné. Tu, Mr. Percival -
Pani Tarletonová (k Percivalovi): Vezmete si snáď našu Patsy vy?
Percival (diplomaticky): Patsy si vezme mňa, s vašim dovolením.
Pani Tarletonová: Ó, moje dovolenie už má. Už dávno mala byť vydatá.
Hypatia: Mama!

Tarleton: A tu, slečna Lina, napriek tomu, že je medzi nami sotva chvíľu, vzbudila - môžem povedať skoro vo všetkých z nás neobyčajnú príchylnosť! Preto dúfam, že s nami zostane na obed, a nebude naliehať na odlete aeroplánom.

Percival: Zostaňte, slečna Szczepanowska, dnes večer už nemôžem vzlietnuť.

Lina: Videla som, ako to robíte. Myslíte, že potrebujem vašu pomoc? A Bentley sa zúčastní vzletu so mnou ako spolucestujúci.
Bentley (ustrašený): Letieť v lietadle? To sa neodvážim.
Lina: Musíte sa učiť odvahe!
Bentley (zblednutý, ale hrdinsky): Nech je tak. Poletím!

Naraz:
Lord Summerhays: Nie, Bentley, to je nemožné. Nedovolím!
Pani Tarletonová: Chcete to dieťa zabiť! Nikam nepoletí!

Bentley: Chcem letieť. Hodím sa na zem a budem vrešťať, až kým mi nedovolíte. Nie som zbabelec! Nechcem byť zbabelcom!

Lord Summerhays: Slečna Szczepanowska, môj syn je mi nadovšetko drahý. Veľmi vás prosím, počkajte s tým do rána.

Lina: Ráno bude možno búrlivo. Ale ja vzlietnem, nech bude akokoľvek. Zajtra musím staviť svoj život stoj čo stoj!
Bentley: Pevne dúfam, že bude búrlivo.

Lina (chytí ho za ruku): Trasiete sa.
Bentley: Trasiem, je to strach, číry strach. Sotva vidím - sotva stojím na nohách. Ale poletím s vami.
Lina (ľahko mu poklepe po chrbte, čím vynúti na jeho tvári strašidelne bledý úsmev): Výborne! Páčite sa mi, chlapče. Vzlietneme zajtra spoločne!  
Bentley: Áno, zajtra, spoločne!

Tarleton: Dobre, dosť na tom, že každý deň má vlastné trápenie. Čítajte bibliu.

Pani Tarletonová: Je to už všetko, čo si chcel povedať, John?

Tarleton: Hm, chcel som ešte - eh - (Obráti sa k Line, ale zarazí sa.) Ja - eh - (Obráti sa k lordovi Summerhaysovi, ale zarazí sa.) Ja - eh - (Vzdá to.) No, myslím, že už niet čo povedať.

Hypatia (vrelo): Zaplaťpánboh!                

Hru Misalliance (1909-1910) napísal George Bernard Shaw

Mesaliance preložil do češtiny Karel Mušek
V r. 1919 vydalo Zátiší, knihy srdce i ducha