Bertranda

Prvé dejstvo - pokračovanie

Lord Summerhays sa smeje, ukloní sa a odchádza dvermi do predsiene, nasledovaný Johnnym. Pani Tarletonová si sadne k pracovnému stolíku a vytasí sa s bavlnkou na zašívanie ponožiek svojho manžela. Hypatia sedí po druhej strane stolíka, po matkinej pravici. Počas práce obe dámy hovoria.

Hypatia: Rada by som vedela, či sa nám nevysmievajú, keď sú sami.

Pani Tarletonová: Kto?
Hypatia: Bentley, jeho otec a tí šviháci z ich vrstvy.

Pani Tarletonová: Ó, to je len tak ich spôsob! Zvykla som si na to, že aristokracia je uštipačná, hnusná kasta vysmievajúca sa mne aj Johnovi. Stále sa len poškľabujú a robia, ako by im na nikom nezáležalo. Ale zvykneš si na to; správajú sa rovnako k sebe navzájom, ako ku každému inému. Tak či tak, čo na tom záleží, ako o nás rozmýšľajú? Oveľa nebezpečnejšie je, ak sú zdvorilí, lebo to vždy znamená, že si chcú požičať peniaze, k čomu však nikdy nesmieš povoliť, Hypatia, lebo dlhy neplatia. Ako by aj platili? Veď vieš, že nič nerobia! To sa vie, ak sa zmieriš s myšlienkou, že to nie je pôžička, ale dar, je to iné. Ale potom obyčajne svoju žiadosť opakujú, a preto je lepšie odrieknuť radšej skôr než neskôr. Aristokracie sa nemusíš báť ani zamak, miláčik; sú vo všetkých ohľadoch ľuďmi rovnako ako my. Svoje ja obhájiš medzi nimi dosť ľahko!

Hypatia: Uisťujem ťa, mama, že sa ich nijako nebojím.

Pani Tarletonová: Veď ani nemám na mysli práve strach, ale je nutné, aby si si zvykla na ich spôsoby. Vieš, drahá, nikdy som nesúhlasila s otcovými názormi o vyhýbaní sa im, a preto som nesúhlasila ani s tým, že sme ťa poslali do takej nákladnej školy, že ju žiadny aristokrat nemohol svojim deťom poskytnúť. Tam všetky dievčatá patrili len bohatým obchodníckym rodinám ako sme my. Svet ale pozostáva z rôznych vrstiev a želala som si, aby si sa oboznámila so všetkými vrstvami. Veď keď sa vydáš za Bunnyho a ocitneš sa medzi ženami spoločnosti jeho otca, budeš spočiatku dosť ustrašená.

Hypatia (neverí): Prečože?

Pani Tarletonová: No, rečami, čo vedú, napríklad.

Hypatia: Och, klebetami?
Pani Tarletonová: Ó nie, všetky klebetíme. To je ľudská prirodzenosť. Ale vieš, nemajú pojem o slušnosti. Nikdy mi nevymizne z pamäti prvý deň strávený s jednou markýzou, dvomi vojvodkyňami a poltuctom ladies tých a oných. Samozrejme to bol iba dobročinný výbor; pozvali ma medzi seba, len aby vylákali z Johna väčšiu čiastku. Také rozprávanie som za svojho života nepočula! Tie veci, ktoré pretriasali. A bola to markýza, ktorá s tým začala!

Hypatia: Aké to boli veci?

Pani Tarletonová: Kanalizácia!! Skúsila na svojom zámku tri rôzne splachovacie systémy a bola v stave zamietnuť všetky a skúšať iné. Keď s tým začala, nevedela som, kam sa obzrieť, mala som za to, že všetky sa zodvihnú a odídu z izby. Ale ani nápad! Všetky boli rovnako bezostyšné ako markýza; každá mala vlastný systém a každá naň prisahala! Sedela som s planúcou tvárou, až jedna z vojvodkýň, zrejme v domnení, že po tom túžim, sa ma opýtala, aký systém používam ja? Odpovedala som, že o takých veciach nemám ani zdanie, a či by nebolo lepšie začať o inom. Ale tým som len priliala olej do ohňa, to ti hovorím. Doslova muky som trpela, keď sa do mňa dala jedna grófka so svojim anaerobickým systémom. Povedala mi, a to dosť hrubo, že by bolo len dobre, keby som sa niečomu z toho priučila skôr, než mi deti pomrú na záškrt. Bolo to dva mesiace po pohrebe nebohého Bobbyho, ktorý práve záškrtu podľahol, jahniatko úbohé! Prepukla som v plač, nemohla som sa ubrániť! Práve akoby mi bol niekto povedal, že som svoje vlastné dieťa zabila! Chcela som utiecť, ale ešte kým som sa ocitla na prahu, jedna z vojvodkýň - celkom mladá osoba - začala rozprávať, aké blahodárne účinky má na jej vnútornosti kyslé mlieko, a že dúfa, že sa dožije najmenej sto rokov, ak ho bude piť pravidelne. A to som musela vypočuť ja, ktorá sa nikdy ani neodvážila pomyslieť, že by vojvodkyňa mala niečo také obyčajné, ako sú vnútornosti! Nedbala by som, keby bolo šlo o vnútornosti dieťaťa, o deťoch predsa možno hovoriť. Ale vnútornosti dospelých ľudí! Bola som vtedy naozaj šťastná, keď som vypadla z dverí!

Hypatia: V našej škole zaviedli hygienický a fyziologický kurz, ale to sa vie, žiadnej z nás dievčat nebolo dovolené sa zúčastniť.

Pani Tarletonová: Keby to bola škola aristokratická, istotne by sa bolo zúčastnilo kurzu hojne poslucháčok. Skrátka nie sú rýdzych, čistých duší, tak je to! U riadnych, dobrých žien rozoznávame dvoje: slušnosť alebo neslušnosť. Ak zistíme neslušnosť, jednoducho sa o nej nezmieňujeme alebo predstierame, že o nej nevieme, a tým to končí. Ale aristokracii ide predovšetkým o to, vyťažiť zo všetkého čo sa len vyťažiť dá. Majú, ako Johnny hovorí, cynické povahy. Ale samozrejme nikto nesmie tým ľuďom vyčítať slovo! Sú takí povznesení, že môžu robiť a hovoriť, čo sa im zachce.

Hypatia: No, mám za to, že by mohli kanály ponechať na starosť svojim manželom. Nemala by som valnú mienku o mužovi, ktorý by ma takými vecami obťažoval.

Pani Tarletonová: Ó, never tomu, miláčik. Nikdy by som ťa tým síce netrápila, pravda, ale u nás som to ja, ktorá sa stará o splachovacie zariadenia. Nechcelo sa mi po tom, čo mi grófka povedala, stratiť ešte iné dieťa alebo sa spoliehať na Johna. A ako som nechcela, aby hynuli moje deti, tak tiež nechcem, aby hynuli moje vnúčatá.

Hypatia: Myslíš, že Bentley bude tak veľký muž, ako je jeho otec? Nemám na mysli duševne veľkým, myslím urasteným, silným.

Pani Tarletonová: Pochybujem; bol príliš pestovaný, ako vzácni, drahocenní psíci. Pokiaľ ide o mňa, dávam prednosť plemenu zmiešanému, či už ide o psa alebo o muža. Pre obyčajnú potrebu stačí. Ale určite, všetky máme svoje chúťky a čo je pre jednu ženu liekom, je pre inú jedom. Bunny je roztomilý chlapec, ale byť v tvojom veku, nikdy by som si ho nebola vedela predstaviť ako budúceho manžela.

Hypatia: Pravda, ale nemožno mu uprieť rozum. Nie je ako ostatní. Človek nemôže byť obdarený všetkým.

Pani Tarletonová: Máš pravdu, drahá, úplnú pravdu. Rozum je naozaj vzácny dar. Pozri len, ako prospel tvojmu otcovi! Preto som tiež nenamietala ani slovo, keď si dala košom úbohému Jerrymu Mackintoshovi.

Hypatia (ospravedlňujúc sa): Naozaj, nemohla som vydržať s Jerrym, mama. Viem, že si mu priala a nikto nemôže poprieť, že je to znamenité zviera -

Pani Tarletonová (vystrašená): Hypatia! Ako len môžeš tak hovoriť! Aké slová to terajšie dievčatá vypúšťajú z úst!   

Hypatia: No a ako inak ho chceš pomenovať? Keby som bola hluchá a on nemý, hádam by som sa bola mohla zaňho vydať. Ale keďže žijem s otcom, zvykla som si na chytrosť. A Jerry by ma priviedol do blázinca, veď veľmi dobre vieš, že je to blázon. Ba veď aj Johnny ho pokladá za blázna.

Pani Tarletonová (okamžite pripravená brániť svojho syna): Prosím, nezačínaj s mojim Johnnym. Vieš, že to nemám rada. Johnny je svojim spôsobom rovnako bystrý chlapec ako ktorýkoľvek iný. Netvrdím, že by sa v mnohom ohľade vyrovnal tebe, ale rozhodne je dokonalý muž v každej situácii a nie fafrn ako tvoj Bunny.

Hypatia: Ehm, nenamietam ani slovo proti tvojmu miláčikovi. Johnnyho dokonalosť je nám známa.

Pani Tarletonová: Nehnevaj sa, drahúšik. Netup Johnnyho a ja nebudem tupiť Bunnyho. Dokážem byť rovnako zlá ako ty. Tak!

Hypatia: Nevadí mi, čo hovoríš o Bunnym. Máš pravdu, je fafrn. Želala by som si, aby nebol. Ale kto iný je ešte hodný úvahy? Spomeň si na všetky tie vyhliadky, ktoré som mala. Zo všetkých ostatných nápadníkov nemá jeden jediný toľko rozumu v celom tele, čo ho má Bentley v malíčku. Okrem toho nemajú žiadnu zvláštnosť. Sotva ich možno navzájom vôbec rozoznať. Ba nemali by ani peňazí, keby neboli synmi svojich otcov, rovnako ako Johnny. Čo si má dievča počať? Nikdy som sa nestretla s niekym podobným Bentleymu. Možno že je telesne nepatrný, ale z celej tej party je najlepší. To nemôžeš poprieť.

Pani Tarletonová (s povzdychom): Dobre, miláčik, ak ťa priťahuje, nedá sa tu nič namietať. (Prestávka. Obe pracujú.)

Hypatia: Mama, myslíš, že manželstvo je doteraz rovnako vecou príťažlivosti, ako to bolo za tvojich a otcových čias?

Pani Tarletonová: Ó, drahúšik, pokiaľ ide o mňa, nebola tu valná príťažlivosť, ale tvoj otec by sa neuspokojil s odpoveďou Nie. A ja som sa zasa radšej stala jeho ženou, než by som bola zostala jeho predavačkou. A predsa je to zvláštne! V istom smere som mala vlastne väčší výber ako ty, vieš, lebo som bola chudobná. A keďže je oveľa viac chudobných mužov než bohatých, mala som, takpovediac skôr po kom siahnuť, keby sa mi nebol John hodil.

Hypatia: Dokážem si živo predstaviť všetky druhy mužov, do ktorých by som sa mohla zamilovať, ale zdá sa mi, že takých nikdy nestretnem. Tí, s ktorými môžem počítať, sú buď telesne nepatrní ako Bunny, alebo hlúpi ako Jerry. Samozrejme, vždy sa dá ocitnúť sa s mužom v istom pomere alebo zamilovať sa do neho, ak to chceš tak nazvať. Ale kto pre obyčajnú lásku podstúpi riziko sobáša? Ja aspoň nie. Spomínam si na tri dievčatá zo školy, ktoré sa zhodovali v tom, že jediný muž, za ktorého sa dievča nemá nikdy vydať, je ten, ktorého naozaj miluje, lebo by sa stalo jeho dokonalou otrokyňou. Je istý druh inštinktu rovnako silný ako akýkoľvek iný inštinkt, ktorý tomu bráni. Jedno z dievčat ako viem isto, odmietlo muža, do ktorého bolo zamilované, a vydalo sa za iného, ktorý bol zamilovaný do nej. A manželstvo to je veľmi šťastné.

Pani Tarletonová: Znamená to, že nie si do Bunnyho zamilovaná?
Hypatia: Ó, ako by mohol byť niekto zamilovaný do Bunnyho? Rada strpím jeho bozky ako rada strpím bozky dieťaťa. Mám ho rada, nikdy ma nenudí a uznávam, že je chytrý; ale nie som ako to voláš ty do neho zbláznená, ak myslíš toto.   

Pani Tarletonová: Prečo sa teda chceš za neho vydať?
Hypatia: Čo lepšieho mám urobiť? Myslím, že sa za niekoho vydať musím. To som zbadala už keď som mala dvadsaťtri. Vždy som brala ako samozrejmosť, že sa mám vydať pred dvadsiatkou.

Bentleyho hlas (v záhrade): Musíte si uchovať sviežosť - ak chcete posudzovať tieto veci s úplne jasnou mysľou.

Hlas Johna Tarletona (tiež v záhrade): Pravda, svätá pravda! To vždy tvrdím!

Pani Tarletonová: Tu ide tvoj otec s Bunnym.
Bentley: Udržte si mladosť. Pozrite na mňa. Tým sa riaďte.

Bentley a Mr. Tarleton (ohromný a bodrý veterán priemyslu) sa objavia vo dverách a vstupujú do pavilónu.

Tarleton: Vy sa cítite mladý, pravda. A mňa pokladáte za starého? (Energicky strasie zo seba automobilový plášť a zároveň s čiapkou ho vešia.)

Bentley (pomáha mu pri zobliekaní plášťa): Samozrejme že ste starý. Pozrite na svoju tvár a na moju. Čo voláte mladosťou nie je nič iné len bezstarostnosť. A prečo sa navzájom tak výborne znášame? Lebo ja som šteňa a vy starý kocúr! (Hodí podušku k nohám Hypatie a sadne si na ňu, chrbtom ku jej kolenám.)

Tarleton: Starý! To je všetko, čo o tom viete, mladý muž. Ako sa darí, Patsy? (Hypatia ho pobozká.) A ako sa darí tebe, holubička? (Pobozká svojej žene ruku a rozložito pózuje uprostred scény.) Pozrite na mňa! Pozrite na tie vrásky, šedivé vlasy, na tú protivnú masku, ktorú voláte starobou! Aké to je? (Prudko.) Pýtam sa vás, aké to je?

Bentley: Utešené a ctihodné, pane. Nebuďte znechutený.
Tarleton: Utešené? Ani zdanie! Ctihodné? Do čerta s ctihodnosťou! Čítajte Darwina, chlapče! Prečítajte si Weismanna! (Zájde k bufetu pre dúšok limonády.)

Pani Tarletonová: Hanba, John! Odporuč mu, aby čítal Bibliu.

Tarleton (zaoberá sa sifónom): Čo pomôže odporúčať deťom čítať Bibliu, keď si presvedčená, že o ňu ani nezavadia! Štyridsať rokov ma udržali sto honov od Biblie, a to len tým, že mi kedysi ako chlapcovi porúčali, aby som ju čítal. Potom som ju opäť vzal do ruky a to jedného večera v hoteli, v Sunderlande, keď som všetky svoje noviny zabudol vo vlaku, a zistil som, že to zďaleka nie je taká zlá kniha. (Pije, načo s mliasknutím odstaví pohár.) Je istotne lepšia ako väčšina polpencových plátkov, len keby sa vám o tom podarilo presvedčiť ľudí. (Sadne si za písací stôl ku svojej žene.) Ak ale chcete pochopiť starý svet z vedeckého hľadiska, čítajte Darwina a Weismanna. Iste, ak ho však chcete poznať v zmysle romantickom, čítajte o Šalamúnovi.

Pani Tarletonová: Pil si už čaj?
Tarleton: Pil. Prosím neprerušuj ma, keď zušľachťujem chlapcovho ducha. Kde som to prestal? táto protivná maska - Áno. (Náhle vybuchne.) Čo je smrť?
Pani Tarletonová: John!
Hypatia: Smrť je trochu neutešená téma, papa.

Tarleton: Ani trochu! Aspoň nie z vedeckého hľadiska. Vedecky je to rozkošná téma! Myslíte, že smrť je prirodzená. Právom, ale nie je. Čítajte Weismanna. Na počiatku nebola smrť. Choďte a nazrite do ktorejkoľvek stoky vonku, a uvidíte vo vode pohybovať sa niektoré z tých malých, živých buniek, čerstvých ako farba, ktorým už Adam dal meno v záhradách Edenu. Keby ale tvory veľké ako my nezomierali, vytlačili by sme sa navzájom z povrchu zemegule. Nič neprežilo, sir, okrem ľudí, ktorí mali toľko rozumu a slušnosti, aby zomreli a urobili miesto čerstvej náhrade. A tak bola smrť zavedená prirodzeným výberom. Chlapče, pustite z hlavy myšlienku, že som zrelý pre smrť, lebo som vyčerpaný a zvädnutý. Pre muža so životnou silou neexistuje nič také ako dohasínanie. Upracem sa, ale neschradnem.

Bentley: A čo vrásky, mandľovník, obyčajná poľná kobylka stávajúca sa bremenom a čo priania a túžby, ktoré zostávajú nesplnené?

Taleton: Naozaj? Doparoma! Naopak, sir, povznášajú! A pokiaľ ide o kobylku, unesiem slona!
Pani Tarletonová: Aké divné reči to vediete, Bunny! Čo vlastne mieni tým mandľovníkom?
Tarleton: Mieni moje biele vlasy, protivnú masku. To je, chlapče, iný vynález prirodzeného výberu, zoškarediť ma mladým ženám, a poskytnúť tak príležitosť mladíkom.
Pani Tarletonová: John, toto nechcem. Je to nedovolená téma.

Tarleton: Rozpráva sa o slabosti a márnivosti žien, ktoré si v päťdesiatke maľujú tvár a nosia hrdzavé parochne! A prečo by nenosili? Prečo má žena dovoľovať prírode, aby ju hyzdila falošnou maskou staroby, keď sa sama cíti mladou ako predtým? Prečo má pozerať do zrkadla a vidieť vráskavú tvár, keď len dotyk jemného umenia ukáže jej skvejúcu sa pravdu? Vrásky sú úskok odstrašujúci mladíkov. Povážme však, že tá žena nechce mladíkov odstrašovať! Povážme, že naopak po nich túži!

Pani Tarletonová: Bunny, choďte sa s Hypatiou trochu prejsť záhradou, buďte dobrý chlapec. Johna dnes večer prepadol zasa jeden z jeho záchvatov neslušnosti.

Hypatia: Ó, nedbaj o mňa, mama. Som na to zvyknutá.
Bentley: Ja ale nie som. Nikdy doteraz som nepočul taký rozhovor; ani nemôžem veriť svojim ušiam! A to je muž, ktorý má námietky k môjmu sobášu s jeho dcérou, lebo vraj sobáš dievčaťa z dobrej strednej vrstvy s členom zvrhlej, mravne skazenej šľachty by bol mezaliancia. Mezaliancia, no prosím! To je muž, ktorého som si adoptoval za svojho otca!

Tarleton: Čože? Čo to bolo? Adoptovali ste ma za svojho otca? Skutočne?
Bentley: Áno. To je môj vlastný nápad. Poznal som v Oxforde chlapíka menom Joey Percival (viete, že som bol dva mesiace žiakom Balliolovej vysokej školy, než som bol vylúčený, pretože som babe, čo bola vtedy riaditeľkou tej blbej školy, neomalene povedal svoju mienku. Veď sa nastaral po šesť mesiacov, aby ma tam zasa dostal. Ale mne sa nechcelo a tak zostalo iba pri jeho prianí; a dobre mu tak!) Takže Joey bol nadmieru bystrý chlapík, a aký fešák! Spýtal som sa ho, odkiaľ je vlastne taký rozdiel medzi ním a ostatnými šteňatami - boli to šteňatá, ak chcete vedieť. Povedal, že je to veľmi prosté: každé šteňa malo iba jedného otca, ale on mal otcov troch.

Pani Tarletonová: Nehovorte nezmysly, dieťa. Ako by to mohlo byť?
Bentley: Veľmi jednoducho. Jeho otec -
Tarleton: Ktorý otec?

Bentley: Prvý, otec podľa predpisu, prirodzený otec. Vydržiaval však v dome skroteného filozofa, taký Coleridgeovský či Herbert-Spencerovský typ, veď viete. Ten bol druhým otcom. Potom jeho matka bola talianskou princeznou, a mala stále v dome talianskeho kňaza. Mysleli by ste, že hádam bdel nad jej dušou, ale pokiaľ som spozoroval, bola to ona, čo mimoriadne dbala o dušu jeho. A všetci traja ochraňovali dušu Joeyho. Privykol si počúvať ich debaty; skoro o všetko sa hádali ako diví. Viete, filozof bol voľnomyšlienkárom a veril vždy v posledné novinky. Kňaz neveril v pranič a to mu zaisťovalo nepomíňajúci spor s jedným alebo druhým. A jeho prirodzený otec bol muž otvoreného ducha, veriaci v to, čo sa mu najlepšie vyplácalo. Od tejto trojice dostal Joey bezmedznú výchovu. Hovorieval vždy, že keby bol mohol mať práve tak tri matky, bol by prekonal Napoleona.

Tarleton (zaujatý): To je nápad! Na výsosť zaujímavý nápad! Nápad nesmiernej dôležitosti!

Pani Tarletonová: Ty si bol nadšený vždy pre nápady, John!

Tarleton: Máš pravdu, holubinka. Čo som povedal Johnnymu, keď sa chvastal Tarletonovým spodným prádlom ? Nejde tu o spodné prádlo! Spodné prádlo čert zober! Každý môže vyrábať spodné prádlo. A každý dokáže spodné prádlo predávať. Tarletonove Nápady, tie to urobili. Už často som pomýšľal, že to zobchodujem.

Bentley: Prijmite ma za spoločníka, keď to urobíte, senior! Spodné prádlo by ma priviedlo do hrobu, ale nápady ma dokonale zvýraznia.
Tarleton: Buďte dobrý chlapec a možno že to urobím.

Pani Tarletonová (cítiaca úklad proti milovanému Johnnymu): Počuj, John, sľúbil si -
Tarleton: Áno, áno, dobre, holúbätko, len sa nebúr! Netreba do toho pliesť tvojho drahocenného Johnnyho! (Vyskočí, príliš energický, aby mohol pokojne sedieť.) Ale mám už toho starého obchodu po krk! Užil som si ho za tých tridsaťpäť rokov dosť; denne zliezať tie isté prekliate schody, ten istý údel, tá istá stará hra, a mrzí ma teraz, že som s tým vôbec kedy začal! Zavesím to na klinec a pokúsim sa o niečo iné, o niečo, čo poskytne všetkým mojim schopnostiam možnosť rozvinúť sa.

Hypatia: V spodnom prádle sú uložené peniaze, papa, v streštených nápadoch peňazí niet!
Tarleton: Peniaze sú uložené vo mne, madam, nezáleží na tom, čo podniknem.
Pani Tarletonová: Nechváľ sa, John. Nepokúšaj Prozreteľnosť!

Tarleton: Boh to zatrať! Nerozumieš Prozreteľnosti! Prozreteľnosť chce byť pokúšaná! V tom práve väzí tajomstvo úspešného muža. Čítaj Browninga! Prirodzená teológia na ostrove, eh? Caliban sa bál pokúšať Prozreteľnosť, preto aj nebol schopný získať si ničiu priazeň, ba ani Prosperovu. A čo robil Prospero? Ani Prospero nepokúšal Prozreteľnosť, sám bol Prozreteľnosť. Toť jeden z Tarletonových nápadov, a na to nezabudni.

Bentley: Ste dnes prejedený hovädzinou, senior.
Tarleton: Hovädzinu vzal ďas! Radosť zo života! Čítajte Ibsena! (Zájde do pavilóna, aby sa zbavil nepokoja; s rukami hlboko vo vreckách uprene hľadí von.) 

Hypatia (zamyslená): Bentley, nemohli by ste k nám pozvať svojho priateľa, pána Percivala?

Bentley: Nikdy! S mojim vedomím sem nesmie! Dali by ste mi košom v tom okamihu, akonáhle by ste naň upreli oči.

Pani Tarletonová: Ó, Bunny! Hanbite sa!
Bentley: Ale ktorá žena, prosím vás, by si ma vzala, ak sa jej môže s iným dostať nielen môjho mozgu, ale zároveň aj dokonale vyspelého tela? Nie, vďaka! Budem sakramentsky opatrne zdržiavať Joeyho v úctivej vzdialenosti potedy, pokedy bude Hypatiu zaujímať.

Johnny a lord Summerhays sa vracajú pavilónom z prechádzky.

Tarleton: Vitajte! Vitajte! prečo ste sa tak dlho neukázali?
Lord Summerhays (potriasa mu rukou): pravda, mal som prísť skôr. Ale stále sa v Anglicku, aby som tak povedal, nevyznám. (Johnny vezme jeho klobúk a zavesí ho vedľa svojho.) Ďakujem. (Johnny sa vráti ku svojej hojdačke a románu, lord Summerhays prejde k písaciemu stolu.) Faktom je, že keďže nemám nič na práci, nemám vôbec kedy na návštevy. (Sadne si vedľa pani Tarletonovej.)

Z hry Misalliance (1909-1910), autor George Bernard Shaw

Mesaliance preložil do češtiny Karel Mušek
V r. 1919 vydalo Zátiší, knihy srdce i ducha