Bertranda

Maurie: To je dobré.
Henry: Slávnostný akt vykonáš ty sám, nie? Totiž, nebolo by vhodné riskovať, že sa nejaký vplyvný hosť znemožní na verejnosti, no nie?
Maurie: Hej, hej, spravím to ja. Len sa na to ešte pozriem z druhého konca záhrady.
Obrátia sa ku kamere.

Henry a Maurie. Obďaleč socha.
Henry a Maurie stoja chrbtami ku kamere, hľadia smerom k soche.
Maurie: Ako sa ti pozdáva v tej polohe?
Henry: Na tom podstavci sa mi oproti pozadiu vidí prištíhla.
Maurie: (nepočuje ho) Vieš, keby som to mal robiť znovu, myslím, že by som ju posunul ešte o štyri metre dozadu.
TREVOR vchádza do obrazu zľava; zišiel dolu schodmi a kráča po trávniku. Má biele flanelové nohavice a krémovú košeľu.
Trevor: Teda ozaj, Maurie, myslím, že zachádzaš priďaleko!
MAURIE sa usmieva; Trevor sa znechutene pozerá, obracia sa a odchádza, keď vidí, že HENRY tiež len s námahou skrýva pobavenie.

ZATMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Kuchyňa. Interiér. Deň.
HENRY práve odstránil vrchnák z drevenej debny označenej nápisom: "Pozor: výbušné rakety". Do záberu vchádza TREVOR a nakúka do drevenej vaty v debne.

Trevor: Za dvadsať libier toho nie je veľa! A všetko sa to za niekoľko minút rozplynie v dyme!
Maurie: Nech je, ako chce, ale kto dočerta usporiadal už v Aberfylline ohňostroj?
TREVOR prejavuje rozpaky; neuvedomil si, že v miestnosti je aj MAURIE.
Maurie: Týmto sa práve náš klub líši od kadejakých Morských vyhliadok a Bainesových zákutí. Pochybujem, že Walesania vôbec dakedy videli ohňostroj!

Kuchyňa.
TREVOR vyzerá dosť zdrvene. Odchádza a v miestnosti zostáva HENRY, ktorý opatrne vyberá niekoľko veľkých predmetov pripomínajúcich mocné kornúty na zmrzlinu, na koncoch vylepšené hrozivo vyzerajúcimi tryskami.

ZATMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Trávnik. Exteriér. Deň.
HENRY sa pozerá, či jedna z rakiet môže bez prekážky vyletieť pomedzi klince, ktorými je zbitá odpaľovacia rampička. Rýľ a rôzne iné náčinie, ktoré sa ešte vždy povaľuje okolo, naznačuje, že rampičku zapravil do zeme iba nedávno. Keď začuje hlas, zdvihne hlavu.

Mira: I-chu-chuú!

Terasa.
MIRA stojí na terase a pozerá smerom k HENRYMU. Má na sebe opaľovačky s floristickým vzorom.
Mira: Pošleš ma dnes večer na obežnú dráhu okolo Zeme, Henry?
Rampa na trávniku.
HENRY obracia hlavu k terase. Neodpovedá. Do záberu vchádza MIRA, v prstoch obracia raketu.
Mira: Ale potom by som ti chýbala, Henry, však?
HENRY sa obracia a púšťa sa znovu do práce; na tvári sa mu zjavuje poloúsmev, ktorý Mira nevidí a ktorý vraví "ba veru ani náhodou".

ZATMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Terasa s trávnikom.
ŽENA S DIEŤAŤOM kráčajú po terase, smerujú k bazénu. V pozadí vidno HENRYHO a MIRU, ako sa vzďaľujú od rampy na trávniku, každý osve. DIEŤA zvedavo hľadí k prázdnemu baru.
Žena s dieťaťom stoja na kraji bazéna.
DIEŤA ešte vždy hľadí k baru.
Dieťa: Čo to tam je, mama?
Žena: (prehnaný prízvuk horných vrstiev) Tam si ockovia chodia vypiť pivo, miláčik.

ZATMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Kuchyňa. Interiér. Deň.
KIM stojí pri variči, chrbtom ku kamere. Zozadu sa k nej potichu prikradne MAURIE, oblapí ju okolo pása a zároveň pobozká na holé rameno.

Maurie: Kedy bude obed, ty krásne stvorenie?
Kim: Asi o tri hodiny, ak mi budeš zavadzať. Odíď, ty nezmyselne zmyselný živočích!
Maurie: Tak teda po obede?
Kim: Uvidíme - čím skôr bude obed, tým skôr sa to dozvieš. Namojveru, tvoj telesný apetít ešte prevyšuje Henryho apetít kuchynský!
Maurie: Ty však, moja drahá, sladká Kim, dokážeš oba apetíty priam zázračne uspokojiť!
KIM sa obracia a pokúša sa ho udrieť varechou.
MAURIE tanečným krokom uhýba úderu a KIM sa vracia k vareniu.
Maurie: Ozaj, a kde je Henry?
Kim: Tuším práve rúbe drevo. Mal by si niekoho poslať, nech mu pomôže. Celé doobedie usilovne pracuje.
Maurie: Je dosť silný a vôbec, vidí sa mi, že mu to robí radosť...

PREĽNÚŤ NA:

Exteriér. Deň.
HENRY osekáva konáre zo zoťatého stromu. Polená ukladá na hŕbu vedľa seba a drobnejšie haluzie a odrezky odváža na fúriku na omnoho väčšiu hŕbu, zrejme prichystanú na táborák, zo desať metrov ďalej.

Henry. Polocelok: postava od kolien nahor
HENRY sa mocuje so zvlášť veľkým brvnom. Začína pociťovať únavu. Zatne do neho posledným mohutným úderom a potom nechá sekeru tam, kde sa zahryzla do dreva. Položí pravú nohu na strom, koleno sa mu dostane do výšky bedra a stehno je rovnobežné so zemou. Dá si ruky v bok, zakloní hlavu a plecia a zatvorí oči. Prichádza MIRA a postaví sa rovno pred Henryho, takže keď sa napokon vystrie, prvá mu padne do očí.

Henry: BOHA!
Mira: Čo to robíš, Henry?
Henry: Konkurujem švédskym zápalkovým kráľom, prirodzene - ty si si čo myslela?
MIRA postúpi o krok vpred, takže sa lonom dotýka HENRYHO zdvihnutého kolena.
Mira: Daj to koleno preč od mojich gombíkov.
Henry: Choď si... zahrať na klavíri.

Pri týchto slovách Henry skladá nohu zo stromu, chytá sa sekery a ohrozujúc vlastné i MIRINE údy, začne znova rúbať s predstieraným zápalom. MIRA vyzerá rozzúrená. A vtedy sa ozve KIMIN hlas.
Kim: (Hlas mimo záberu) Obed, hej, vy dvaja! Obed!
MIRA odchádza, Henry zatne sekeru do stromu a kráča za ňou.

ZOTMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Kuchyňa. Interiér. Deň.
MAURIE, KIM, EDWARD, HENRY, TREVOR, MIRA a GWENDY sedia okolo stola. Práve dojedli, ale podaktorí ešte pijú kávu.

Edward: Tak teda: prípravu bufetu na dnešný večer si vezme na starosť Edward. K tomu si bude vyžadovať pomoc toľkých pôvabných osôb ženského rodu, koľko ich len dostane pod ruku.
Trevor: Miru budem potrebovať v bare.
Edward: Prisvojujem si teda Kim a Gwendy. Vy dve, hláste sa o piatej v kuchyni a nenechajte sa ničím zdržať! Ja začnem o pol piatej a privábim vás sem vôňami svojho vynikajúceho kuchárskeho umenia ako psov, ktorých neodolateľne priťahuje vôňa anízu, ak mi prepáčite toto prirovnanie!

Nastáva krátke mlčanie. Potom EDWARD vyrukuje s novým vtipom:
Edward: Viete o tom, že v osemnástom storočí si držali goliernikov, ktorí sa zjavovali v tomto štádiu hodovania a hosťom padajúcim pomaly pod stôl uvoľňovali goliere?
Maurie: Naozaj, A mali aj rázporníkov?
Ostatní sa smejú, TREVOR a MIRA trochu rozpačito.
Maurie: No, ja si teraz rozopnem golier a pred namáhavým večerom si hodinku-dve odpočiniem. A navrhujem, aby ste všetci spravili to isté.

Keď MAURIE vstáva, oči mu na okamih zbehnú tam, kde sedí KIM.
Stôl v kuchyni.
Všetci vstávajú.
Edward: Pamätajte si, vy dve: presne o piatej ste tu!
Kim: Pravdaže, Ed.
Gwendy: Ako len vstanem o takom čase?
Henry: V prvom rade treba chcieť.
Všetci odchádzajú z miestnosti, EDWARD a HENRY ako poslední.
Edward: Tuším si zdriemnem v hale. Kde budeš spať ty?
Henry: Á, ja aj tak poobede nezaspím. Porúbem ešte zvyšok dreva a potom si ľahnem na trávnik a budem čítať.
Edward: Dobre. Zatiaľ sa maj.

ZATMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Trávnik. Exteriér. Deň.
HENRY leží vystretý na trávniku a pokojne si číta knihu. Zrazu do obrazu neďaleko jeho hlavy vkročia ženské nohy.

Mira: (hlas mimo záberu) Ahoj, Henry. Čo to čítaš?
MIRA (lebo nohy patria jej) sa zohýna, takže ju teraz vidno celú, a provokatívne uchmatne knihu HENRYMU, ktorý na ňu hľadí s prehnaným teatrálnym nepriateľstvom.
Mira: (číta názov knihy) Aha, hej, Odysseus. Kedysi dávno som videla ten film. S Kirkom Douglasom, nie?
Henry: (smrteľne vážne) Hej. Širokouhlý, farebný.
Mira: Áno, máš pravdu. Aj ty si ho videl. Tak, tak.
Trevor: (hlas mimo záber, spovzďaleč) Mira! Mira!
MIRA vstáva, prihládza si sukňu a odchádza.
Mira: Zatiaľ ahoj, Henry.
HENRY zamrmle, ale nepovie nič; všetku energiu sústreďuje na to, aby potlačil smiech. Po niekoľkých sekundách, keď si je istý, že Mira zaručene odišla, kotúľa sa v záchvate smiechu dolu trávnatým svahom; pri poslednom obrate vletí medzi omamné jazmíny.

ZATMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Brána. Exteriér. Večer.
Vysvietený vchod do areálu klubu Stromboli. Pri stolíku s kasou stojí záhradník BOB v najlepšom waleskom sviatočnom obleku. Prihrmí veľký jaguár a BOB sa pustí do rozhovoru so šoférom; peniaze zmenia majiteľa a auto zmizne po príchodovej ceste. BOB sa práve vracia k stolíku, keď na cestu vletí mohutný bentley a preženie sa bez zastavenia popri ňom, blýskajúc rozsvietenými reflektormi. BOB stojí a hľadí za ním
Bob. Polodetail: postava od pása nahor.
BOBOVA tvár je nehybná, ale v očiach sa zračí zloba a nenávisť.

PREĽNÚŤ NA:

Bar. Interiér. Večer.
Robia sa posledné prípravy na gala večierok. MIRA stojí pri klavíri v splývavých šatách a zaujíma pózu v očakávaní prvých hostí, ktorých autá práve začula na príchodovej ceste. TREVOR s veľkými okolkami otvára fľašu šampanského; napokon sa mu to podarí, trochu vína mu vyšplechne na oblek; viac na dlážku. V priestornom kozube horia veľké polená a Gwendy, oblečená v pekných letných šatách, usilovne skladá pri ohni panvice, plechy a iné veci potrebné na prípravu pizzy. Z jedálne náhlivo vchádza HENRY v tmavosivom obleku a podáva Gwendy strojom popísaný kus papiera.

Henry a Gwendy.
Henry: Vylepila by si to, prosím ťa, na nejaké viditeľné miesto?
GWENDY prikývne.
Detail. Vyhláška.
GWENDY pripevňuje vyhlášku na stenu lepiacou páskou a my čítame:

Klub stromboli
GALA VEČIEROK SO ŠAMPANSKÝM

Sobota 17. august

Súťaž v príprave pizzy: pravidlá

1. Musia sa použiť železné plechy.
2. Každý súťažiaci môže používať oheň iba 5 minút.
3. Rozhodcom súťaže, ktorého sme získali len za veľkých obetí a výdavkov, bude p. t. Edward Patten, ktorý sa pri svojom rozhodovaní bude pridŕžať nasledujúcich kritérií: a) Miera stráviteľnosti pri degustácii b) Úhľadnosť výzoru c) Štýl súťažiaceho a pôvab pri zaobchádzaní s plechmi
4. Súťažiaci sa môžu zapojiť, koľko ráz chcú, ale k ďalším pokusom môžu pristúpiť až potom, keď všetci súťažiaci ukončili prvý pokus.
5. Každý súťažiaci musí preukázať vieru v svoju pizzu tým, že ju ihneď po posúdení skonzumuje. Neuposlúchnutie tohto pravidla bude kruto trestané.
6. Rozhodcovo slovo je konečné.
7. Drganie do rúk, kopanie do členkov, dlapčenie pizzy alebo podobné pokusy podraziť ostatných súťažiacich budú mať za následok okamžitú diskvalifikáciu.

                                                                                               (podpísaný) Maurice Bunde, majiteľ

Kuchyňa.
MAURIE, KIM a EDWARD dokončujú práce pri bufete. KIM cofká cez lietacie kuchynské dvere s dvoma veľkými tácňami očiek. Kuchyňa je zasypaná odpadkami jedál. Zadné dvere na kuchyni sa otvárajú a vstupuje BAINES. Je stredného vzrastu, veľmi tučný a vyzerá utrápene; na sebe má večerný oblek.

Baines: Zdravím, bratia otroci.
Maurie: Á. Dobrý večer, pán Baines. Robíte u konkurencie prieskum vo vrcholný večer celej sezóny?
Baines: Pravdaže. Ale vlastne ma pozval pán Tuckerson...
Maurie: Pozval vás, naozaj?
Počas tohto rozhovoru je MAURIE hlboko zabraný do varenia.
Maurie: Tuším poznáte pán Pattena?
EDWARD a BAINES si potriasajú rukami.
Edward: Hej, stretli sme sa už - myslím, že raz či dva razy v Manchestri.
BAINES sa obzerá po rozhádzanej kuchyni a potláča úsmev na úsilím týchto očividných amatérov; nie že by sa jedlám po profesionálnej stránke dalo niečo vyčítať, ale podmienky, za akých ich pripravovali, vyzerajú takmer chaotické.
Baines: Nebudem vás teraz rušiť, Maurie, pobesedujeme si spolu neskôr.
Maurie: Hej, zájdite na slovíčko za Trevorom. Myslím, že bar je už otvorený.
BAINES odchádza lietacími dverami.
Polocelok: Maurie a Edward.
Edward: Bainesovi patrí tá stodola, tá Morská vyhliadka?
Maurie: Nie, tá je Ericsonova. Bainesov klub je Riečny kút.
Edward: Ako vyzerá?
Maurie: Ale, veľmi pekne, na spôsob rodinného hotela. Pravda, nemá šmrnc ako Stromboli. Riečny kút je na môj vkus príliš načačkaný - na všetkom je nejaký vzor. Poznáš to - chýba tomu prostota, vyzerá prepchato.
Edward: Musíme ta zájsť, Maurie.
Maurie: Hej - zájdeme ta zajtra na obed, ak chceš.

Exteriér. Noc.
Plátno je čierne, až kým odrazu a nečakane vari pol metra od zeme nevystrelí raketa a na okamih možno zazrieť HENRYHO, ako uskakuje pred ostrým svetlom a páľavou.

Terasa a dom.
Raketa vybuchuje a na vysvietenej terase vidno veľký dav, ako hľadí nahor. Vystreľujú ďalšie dve rakety.

Bazén.
DOBRE ŽIVENÁ DÁMA stojí pár centimetrov od kraja bazénu a hľadí hore na ohňostroj. Keď sa raketa rozprskne na hviezdičky, anonymná ruka ju prudko posotí a dáma sa s hlasným výkrikom preváži do bazénu. Vo chvíli, keď padá, na aparáte ktoréhosi novinára zažiari blesk.

Henry.
Práve vo chvíli, keď odpaľuje ďalšiu raketu, HENRY začuje výkrik a mykne sa; pritom palička, ktorá pridŕža rampu, zachytí koniec rakety a skrúti ju takmer do vodorovnej polohy. HENRYMU sa na tvári zračí výraz hrôzy, keď sa raketa ženie k zhromaždeným platiacim hosťom.

Terasa
Hostia sa hádžu na zem, alebo sa veľmi bystro uhýbajú, keď si raketa asi vo výške pása preráža cestu terasou.

Bazén a chatka.
DOBRE ŽIVENÁ DÁMA je ešte v bazéne a vrieska, vlasy jej visia do tváre a šaty s hlbokým výstrihom, sťahované váhou vody, jej odhaľujú poprsie. Keď jej tesne nad hlavou preletí raketa, vydá ďalší, ešte preľaknutejší výkrik; potom takmer dostane hysterický záchvat, keď raketa narazí do steny chatky, zvrtne sa a dopadne do vody asi meter apol od nej; napokon vyrazí niekoľko iskrivých hvizdov a zhasne. DOBRE ŽIVENÁ DÁMA zamdlieva.

Breh pri bazéne.
Hostia sa zhromaždili pri kraji bazénu. Odrazu za ich chrbtami nastane nejaký rozruch.

Edward: Všetci nech zostanú na miestach!
EDWARD, ktorý sa vyzliekol do spodiek, košele a ponožiek, pretláča sa davom a po krátkom rozbehu skáče do bazénu. Na nešťastie si vybral na skok kratšiu stranu a v rýchlosti naráža na druhý kraj; zdá sa, že ho náraz omráčil. Vzápätí skáče do vody akýsi mladík tak ako je, kompletne oblečený, a bazén sa čoskoro zaplní pätnástimi či dvadsiatimi záchrancami. V popredí medzi skupinou ľudí zhromaždených okolo bazénu sa zjaví HENRYHO tvár.

Henry. Veľký detail.
HENRYHO tvár je tvár vraha, ktorý sa vrátil na miesto zločinu.

Breh pri bazéne.
Ľudia pomáhajú EDWARDOVI a DOBRE ŽIVENEJ DÁME von z vody a usádzajú ich na kraji bazénu. EDWARD je ešte vždy ohúrený a DOBRE ŽIVENÁ DÁMA sa na neho pomedzi slzy a vlasy placho a obdivne usmieva.

Henry.
HENRY má na tvári výraz úľavy, keď vidí že zrejme nikto nezahynul.

ZATMIEŤ.
ROZOTMIEŤ.

Bar. Interiér. Večer.
Bar zaplnený ľuďmi. Medzi nimi vidno KIM a GWENDY, ako pomaly obchádzajú prítomných a v rukách nesú tácne s očkami a tak ďalej. Cez otvorené dvere do jedálne vidno ďalších hostí, postávajú s taniermi v rukách a jedia. Veľký stôl sa prehýba pod koktailovými zájedkami najrozličnejšieho druhu - ešte aj napoly vyrabovaný vyzerá veľmi lákavo.

Kamera veľmi pomaly švenkuje z najvzdialenejšieho kúta miestnosti až k baru. Pritom zachytáva rôzne skupiny ľudí. Hlúčik hostí okolo ohňa sa sústreďuje na súťaž v príprave pizzy. S ohľadom na EDWARDOVU záchrannú akciu organizuje súťaž MAURIE, ktorý má na sebe biely smokingový kabát. Vo vedľajšej skupinke dominuje DRSNÝ MUŽ, ktorý krúžku šiestich či siedmich podstatne menej drsných poslucháčov rozpráva vtip.

Drsný muž: ...no a žena povedala: "To je veľmi ľahká metóda antikoncepcie, pán doktor. Mám ten pohár vody užiť predtým alebo potom?" "Ani predtým, ani potom," povedal doktor, "ale namiesto toho!"
Skupinka sa rozosmeje a kamera ju opúšťa. Nasledujúca skupinka pozostáva zo štyroch ľudí, slovo má VYSOKÝ MUŽ.

Vysoký muž: ...päť ich určite vyhodilo na breh na Isle od Mull. Ale prinajmenej jednej sa podarilo preplávať cez Severný kanál, nazdávame sa, že pri hľadaní úkrytu obišla Lleynský polostrov a napokon sa potopila v zátoke Tremadoc. Ale bola to "Santa Cruz", loď s nákladom zlatých prútov? Hľadám ju už sedem rokov a mám v úmysle stráviť...

Kamera sa veľmi krátko pristaví pri SLIZKOM MUŽOVI a jeho spoločníkov, stihneme si vypočuť len nasledujúce slová:
Slizký muž: ...a keď som na pláži, dobre si ich všetky poobzerám. Nie som chlípny, nemysli si, ale dobre si ich poobzerám...

Kamera sa prenesie na skupinu stojacu pri bare, medzi nimi je aj BAINES. Obsluhuje ich TREVOR. V pozadí hlasno vyhráva MIRA; nik si ju veľmi nevšíma.

Trevor: ...chodím sem už takých osem či desať rokov a všimol som si, že spoločenská úroveň ľudí prichádzajúcich do Aberfyllinu podstatne upadla. Nie je tu ani zďaleka toľko rolls-royceov ako kedysi.
Baines: To možno nie, ale zdá sa, že dnes má peniaze iná fajta ľudí, rozumiete. Stavím sa, že keby ste sa spýtali miestnych odborníkov, zistili by ste, že sa v Aberfylline neminie menej peňazí. Ľudia sem ako predtým prichádzajú za jachtingom, a ja vždy vravím, že ak sa človek zaujíma o šport, nemôže to s ním byť také zlé...

Kamera prechádza k ďalšej skupinke stojacej obďaleč pri bare, v ktorej sú aj VAUGHANOVCI a MAURIE. Ten už odišiel od ohňa a dvorí PANI VAUGHANOVEJ, ktorá sa chichoce a cíti sa v siedmom nebi. Cez miestnosť k nim prichádza PÁN VAUGHAN.

Pán Vaughan: Môžem si s tebou na moment pohovoriť, Maurie?

MAURIEMU sa na tvári mihne previnilý výraz.
Maurie: Isteže.
Odídu nabok.

Maurie a pán Vaughan.
Pán Vaughan: Nakúp Moxove a Spotsove akcie, Maurie, nakúp toľko Moxov a Spotsov, koľko len zoženieš.
MAURIEMU sa na tvári mihne výraz úľavy.
Maurie: Stúpajú, čo?
Pán Vaughan: Že váhaš, Maurienko môj. Podľa Boha a pravdy, keby sme boli chlapi, ako sa patrí, predali by sme všetko, čo máme, a peniaze vrazili do Moxov a Spotsov. Prečo by sme nenechali Simona Marksa pracovať za nás, hm, Maurie? Koniec koncov, o tom, ako sa zarábajú peniaze, nevieme ani zďaleka toľko čo on - a asi ani nebudeme nikdy vedieť. Hm? Čo vravíš?
MAURIE súhlasne prikyvuje.

Vaughanova dcéra a Modrý muž.
Vaughanova dcéra: ...a tak si to hasila, nádherná jachtička v hodnote piatich tisíc libier, hnala si to v búrke ku Gimletu, a vieš, čo povedal kapitán, keď sme sa opýtali, či by ju záchranný čln nevzal do vleku?
Modrý muž: Nie...
Vaughanova dcéra: Ten sviniar povedal, že nevypláva, lebo nie sú ohrozené ľudské životy!
Modrý muž: Tí lotri mizerní...!
Vaughanova dcéra: Tak teda Tommy povedal, že on si s tým rýchlo poradí a pravdaže, s nasadením vlastného života na malej loďke dohonil jachtu a vyliezol na ňu. Potom už vyplávali a priviezli ju späť - a mali ešte tú drzosť, že vyhlásili, že to budeme musieť zaplatiť! Mal si počuť Tommyho, čo im povedal...
Modrý muž: Viem si predstaviť! Nemožní chlapi jedni... Bolo by ich...

Maurie.
Maurie: (oznamuje) Dámy a páni: teraz pristúpime k slávnostnému odhaleniu, keby ste všetci láskavo prešli dozadu na trávnik. Pani Beatrice Vaughanová láskavo súhlasila, že vykoná tento obrad. Ďakujem vám.
Henry.
HENRY je práve za barovým pultom, nalieva komusi whisky. Keď začuje, že odhaľovať nebude vlastnoručne MAURIE, dvíha pravé obočie a ľavý kútik úst v žartovnej grimase.

Bar a terasa.
Bar a terasa z pohľadu od pultu. V šume rohovorov a s pohármi v rukách poberajú sa ľudia na terasu. V dodávke vidno MAURIEHO, ako vedie PANI VAUGHANOVÚ.

Terasa. Exteriér. Večer.
Ponad trávnik sledujeme MAURIEHO a PANI VAUGHANOVÚ, ako schádzajú dolu schodmi. Kamera ich sleduje až k zahalenej soche osvetlenej reflektormi.

Trávnik.
Skupina utvorila polkruh okolo sochy. V pozadí vidno ďalších, ako sa prizerajú z terasy a z okien baru.

Maurie a pani Vaughanová.
Keď sa MAURIE presvedčí, že všetci sú už otrávení čakaním a vyčerpali všetky iné možnosti rozptýlenia, podá PANI VAUGHANOVEJ šnúru, ktorú vytiahol spod závesu.

Pani Vaughanová a socha.
PANI VAUGHANOVÁ nasadzuje úsmev určený verejnosti a jemne potiahne za šnúru.

Pani Vaughanová: Detail
Verejnosti určený úsmev PANI VAUGHANOVEJ, keď vytrvalo poťahuje šnúru, sa pomaly mení na súkromný rozpačitý úškľabok. Hľadí nahor na sochu, potom prekvapene na svoje ruky. Kamera sleduje jej pohľad a vidíme, že v prstoch sa jej combáľa lacný štipec z umelej hmoty, priviazaný na šnúre. V dave sa ktosi hulvátsky smeje.

Henry.
HENRY stojí na kraji terasy. Vyzerá, akoby práve prebiehajúci obrad bol jeho vlastnou popravou.

Dav a socha.
PANI VAUGHANOVÁ si znovu nasadzuje úsmev určený verejnosti, tentoraz ešte širší, pristúpi k soche a rukou strhne drapériu. Keď sa zjaví postava s podprsenkou, davom prebehne celá škála reakcií: šok, sklamanie, nuda, znechutenie, mierne pobavenie, rozpaky, úľava, neochotne priznávané potešenie a tak ďalej, v dave sa ktosi hulvátsky smeje.

Henry.
HENRY pomaly kráča nazad k baru. Tvárou i držaním tela pripomína tragického hrdinu, márne zápasiaceho s neprajnou rukou Osudu. Keď vchádza do baru, kamera sa pristaví na bazéne, kde sa rôzne nádejné filmové hviezdičky pretekajú v exhibicionizme pred dvoma či tromi novinovými fotografmi s bleskom. 

Je tam aj EDWARD, ktorý sa už spamätal zo svojej hlavičky do bazénu; celý uťahaný tiež pózuje so všetkými dievčencami, ktoré si namysleli, že je významné zviera vo filme alebo v televízii; a ohromne sa pritom baví; DOBRE ŽIVENÁ DÁMA sedí v slzách neďaleko chatky.

(pokračovanie)

Travelling People (1963) napísal B. S. Johnson.
Preložil Pavel Vilikovský. Vydal Slovenský spisovateľ, 1975